Historické dátumy v dejinách dokážu niekedy stvárať absurdné kúsky – dnes by oslavoval okrúhle jubileum 80 rokov (keby sa dožil) prvý porevolučný prezident Československa a po jeho rozdelení aj prvý muž Českej republiky Václav Havel.

Jeho meno si dnes vo veľkom štýle pripomínajú takmer vo všetkých mestách našich západných susedov.  U nás prakticky nikto. Anikomunistu Havla a komunistu Michala Kováča  navzdory výrazným odlišnostiam na Slovensku zakrýva jeden závoj zabudnutia.

​

Kováč mal v minulosti našliapnuté na celkom sľubnú kariéru v radoch komunistickej strany, no v roku 1968 ju zahatali tanky okupačných armád.

Po vojenskej anexii Československa Kováča vylúčili zo strany. Na politické výslnie sa dostal až v roku Nežnej revolúcie, najskôr ako poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, neskôr sa postavil na jeho čelo.

V roku 1993 ho inaugurovali za prezidenta Slovenskej republiky. Jeho vtedajší verný druh v HZSD Vladimír Mečiar mohol byť rád, že „mäkký“ prezident mu nebude stáť v ceste jeho plánom. Mýlil sa. Nie príliš výrazná hlava štátu sa vzoprela.

V pamätnom parlamentnom prejave v marci roku 1994 sa prvýkrát verejne postavila voči svojmu premiérovi. V nechutnom boji si Kováč svoj vzdor odpykal vrchovatou mierou. Nasledoval únos jeho syna do Rakúska, nielen prezident z neho obvinil vtedajšieho šéfa SIS Ivan Lexu.

V súkromnom živote pil svoj kalich horkosti až do dna, hoci v tom verejnom sa stal symbolom boja proti totalitným praktikám Mečiara.

Už len vrcholným aktom hnusu bolo inštalovanie svetelných hodín na budovu oproti prezidentskému palácu, ktoré odrátavali čas do ukončenia funkčného obdobia Kováča. Tie hodiny tam dal umiestniť vtedajší reklamný mág HZDS Fedor Flašík...

Až čas zhodnotí, ako v novodobých dejinách Slovenskej republiky obstál jej prvý prezident. No už dnes je zrejmé, že bude milosrdnejší ako časomiera tzv. demokratov.