Michal Kováč sa musel dostať do konfliktu s HZDS, pretože rešpektoval zahranično-politické smerovanie Slovenska, hovorí exminister zahraničných vecí z čias druhej vlády Vladimíra Mečiara Milan Kňažko.
Podľa neho Kováčov charakter nezlomil ani únos jeho syna, ktorý pre amnestie Vladimíra Mečiara dodnes nevyšetrili.
V čase nominovania Michala Kováča na funkciu prezidenta ste tiež pôsobili v HZDS. Prekvapilo vás, keď zaznelo jeho meno ako kandidáta na prezidenta?
Nie, pretože to bola dohoda grémia už predtým, že jeden aj druhý Kováč budú kandidáti. Takže ma to neprekvapilo.
Prezidenta v tom čase volil trojpätinovou väčšinou parlament a voľba bola tajná. Prezident Kováč žil celý život s presvedčením, že za neho nezahlasovali všetci poslanci HZDS, ktoré ho nominovalo. Aká bola nálada pred samotnou voľbou?
Myslím si, že Michal Kováč mal dohodu s SDĽ, teda aj s opozíciou a že bol ľahšie priechodný ako Roman Kováč, takže bol aj zvolený. Ja som skôr rátal s tým, že bude zvolený Michal Kováč, čo sa aj naplnilo.
Vy osobne ste podporovali jeho voľbu?
Samozrejme.
V roku 1994 vystúpil prezident Kováč v parlamente s prejavom, kde sa kriticky postavil k vláde Vladimíra Mečiara. Bolo dobré, že takto vystúpil a naštartoval niekoľkoročný boj medzi prezidentom a premiérom?
Priznám sa, veľmi príjemne ma prekvapilo, že napriek tomu, že bol nominant HZDS, nesprával sa poslušne vo vzťahu k strane a k Mečiarovi, ale správal sa tak, ako sa prezident správať mal. To znamená, že rešpektoval isté objektívne fakty, politickú korektnosť a zahranično-politické smerovanie Slovenska. Čiže, celkom logicky sa dostal po nejakom čase do rozporu s HZDS. Ešte v čase môjho odvolania, čo bolo v marci roku 1993, mal s tým veľký problém, hoci ma nakoniec odvolal. Aj keď treba povedať, že ako citlivý človek to znášal veľmi ťažko a bolo to proti jeho presvedčeniu. A nepoviem tajomstvo, keď prezradím, že plakal. My sme mali dobrý vzťah a on vedel, že mám pravdu. Lenže vtedy bol ešte príliš zviazaný s HZDS. Neskôr začal kritizovať autokratické postupy, keď videl, že kontrola moci sa vymyká nezávislosti a verejnej kontrole, že začína byť manipulovaná polícia, súdy, prokuratúra, že sa podľa niektorých vyjadrení začíname odkláňať od smerovania v zahranično-politickej oblasti. Tak to nahlas, vecne, korektne a kultivovane pomenoval. A tým sa dostal do priamej opozície. Po nejakom čase prišlo k únosu jeho syna, ale napriek tomu si zachoval charakter a nepodvolil sa. Viem, že tam boli rôzne vulgárne podpásové triky zo strany Flašíka.
Fedor Flašík sa na sociálnej sieti Facebook po smrti Michala Kováča ospravedlnil za hodiny, ktoré dal nainštalovať pred prezidentský palác, aby odrátavali dni do konca Kováčovho úradovania.
Takéto ospravedlnenie je na mieste za tú vulgárnu, primitívnu akciu, ktorú vyprodukoval. Len nerozumiem, prečo čakal toľké roky a neospravedlnil sa už dávno, ešte za života Michala Kováča. Povedzme aj takýmto vyhlásením, keď už v sebe nemal dostatok guráže, aby sa ospravedlnil osobne. Najmä keď, ako sám hovorí, mal z tohto činu stiahnutý žalúdok.
Bol možný zvrat vo vzťahoch Michala Kováča a Vladimíra Mečiara v čase pred únosom prezidentovho syna?
To by sa musel Mečiar správať demokraticky. Musel by byť korektný, predvídavý a čitateľný, a to, ako vieme, nebol. Takže pokiaľ by Kováč zachoval charakter vykonávania svojej funkcie, a myslím si, že nebol dôvod, aby sa správal inak, tak zmierenie nebolo možné. Okrem toho tam bola istá hystéria a emotívne animozity, pretože únos syna a ďalšie praktiky ďaleko presiahli rámec demokratického správania sa v civilizovanom štáte.
Mohol byť prezident Kováč reálnym súperom premiérovi Mečiarovi, alebo to bola skôr len morálna oponentúra?
Musíme prísne vychádzať z možností, aké dáva prezidentovi ústava v reálnej politike. Výkonná moc je jasne stanovená a nemôže konkurovať vláde, takže akékoľvek predstavy, že by mohol byť vyvážením výkonnej moci, sú nereálne a smiešne. Ale ide o politický vplyv, pretože hlas prezidenta znie inak ako hlas obyčajného občana doma aj v zahraniční. Čo bolo veľmi dôležité najmä v zahraničí a do veľkej miery nám to udržalo isté renomé.
Aký bol podľa vás Michal Kováč prezident?
Zastával svoju funkciu správne a korektne a naplnil to hlavné, čo má prezident robiť – byť veľvyslancom svojej krajiny. A zahranično-politickej oblasti mal aj dobrých poradcov, ktorých rešpektoval a presadzoval realizáciu koncepcie zahraničnej politiky, ktorá bola jasne definovaná vo vzťahu k Európskej únii, NATO, čím sa opäť dostával do konfliktu s HZDS a vládou. Myslím si, že bol dobrým prezidentom a že si zaslúži uznanie a úctu.
Čo znamenal pre budúcnosť slovenskej politiky konflikt medzi Mečiarom a Kováčom? Vzali sme si z toho nejaké ponaučenie?
Žiaľ, málo, pretože dnešná doba je opäť charakterizovaná niektorými javmi, ktoré poznáme už z tej doby, a to je opäť strata nezávislej kontroly nad mocou, manipulácia prokuratúry, ovplyvňovanie súdov, nerovnosť pred zákonom, čulé kontakty členov vlády s organizovaným zločinom, takže nie sme veľmi ďaleko. Len dúfam, že nepríde k ďalším drastickým javom ako bol únos syna, ktorý, mimochodom, by mal byť doriešený a je to na pleciach Smeru, že doteraz nehlasoval za ústavný zákon, ktorý by umožnil, aby sa Slovensko zbavilo tejto traumy.
Aký odkaz po sebe zanechal prezident Kováč?
Že treba byť politik zásadový, že politika má istú morálku, že pravda a česť nie sú prázdne slová, že treba mať odvahu. Aj keď nie všetci sme rodení bojovníci, ako to raz niekde sám Michal Kováč spomenul, sú chvíle, keď aj takí musia jednoducho bojovať, nesmú sa poddať, musia vytrvať, ak sú si istí svojou pravdou a presvedčením.
Míľniky Michala Kováča
Narodil sa 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné.
Vyštudoval Obchodnú akadémiu a Vysokú školu ekonomickú.
V roku 1956 nastúpil do Oblastného ústavu Štátnej banky Československej.
V rokoch 1965 – 1966 prednášal v bankovej škole na Kube.
V rokoch 1967 – 1969 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne.
V roku 1969, po okupácii Československa, ho odvolali z Londýna.
V roku 1970 ho vylúčili z KSČ a preložili na miesto radového bankového úradníka.
V rokoch 1978 – 1989 pracoval vo Výskumnom ústave pre financie a úver.
V decembri 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia.
V roku 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu za VPN.
V rokoch 1990 – 1991 pôsobil vo funkcii ministra financií Slovenska.
V roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.
V júni až decembri 1992 pôsobil ako predseda Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
15. februára 1993 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky.
2. marca 1993 bol inaugurovaný do úradu.
V marci 1994 predniesol Správu o stave spoločnosti. Mala za následok vyjadrenie nedôvery vláde Vladimíra Mečiara.
2. marca 1998 sa skončilo jeho funkčné obdobie.
V roku 1999 kandidoval v prezidentských voľbách. Počas kampane odstúpil.
V roku 2003 vyšla kniha s názvom Nový štát.
30. septembra 2016 bol hospitalizovaný v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.
5. októbra 2016 zomrel.
Reakcie na úmrtie Michala Kováča
Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie
Exprezident Michal Kováč bol naozajstný Európan, ktorý pochopil, že budúcnosť jeho krajiny ako slobodného a demokratického štátu spočíva v Európe. Kováča si budeme všetci pamätať pre kvality, ktoré priniesol do verejného života: morálnu integritu, občiansku zanietenosť a politickú angažovanosť. Najlepší spôsob, ako vzdať poctu Michalovi Kováčovi, je zostať verný jeho odkazu a pokračovať v jeho práci.
Andrej Kiska, súčasný prezident
Pán Michal Kováč bol prezidentom v zložitom období rokov 1993 – 1998, keď sa zvádzal bezohľadný a doslova surový zápas o vnútorný charakter a budúcnosť Slovenskej republiky na mape Európy a sveta. Pán prezident Kováč v tomto zápase obstál a svojím pôsobením pomohol Slovensku nezísť úplne z cesty, ktorá nás potom postupne priviedla do európskej rodiny slobodných národov a štátov. Aj jeho zásluhou.
Robert Fico, premiér
S ľútosťou som prijal správu o úmrtí prvého slovenského prezidenta Michala Kováča. Spájali nás vynikajúce medziľudské vzťahy – profesionálne i osobné. Rodine a blízkym Michala Kováča chcem vyjadriť svoju úprimnú sústrasť.
Ivan Gašparovič, bývalý prezident
Michal Kováč ako prvá hlava štátu zohral v histórii Slovenska významnú úlohu a ako predseda Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia prispel k pokojnému rozdeleniu ČSFR. Celej smútiacej rodine vyslovujem spolu s manželkou hlbokú sústrasť. Aj keď sme niekedy nemali zhodné názory, vždy sme si našli cestu stretnúť sa a priateľsky sa porozprávať. Naposledy sa tak stalo pri jeho okrúhlych 85. narodeninách.
Rudolf Schuster, bývalý prezident
Bol to čestný človek, ktorý to vôbec nemal ľahké. Ako prezident si myslel, že dokáže niektoré veci zmeniť, no bol izolovaný vládou i parlamentom. Dokonca aj starostom a primátorom za HZDS v tej dobe bolo zakazované, aby ho prijímali v ich obciach či mestách. Preto som ho pozýval do Košíc, kde bol prijatý s úctou.
Pavol Demeš, bývalý poradca Michala Kováča
Odišiel prvý muž nového štátu, na ktorého môže byť Slovensko hrdé. Prezident Kováč stál pri zrode samostatného Slovenska a svojou službou a statočnosťou mu vtlačil pečať moderného európskeho štátu. Odišiel zmierený a vyrovnaný.
Béla Bugár, predseda strany Most-Híd
Exprezident Michal Kováč sa stal počas svojho pôsobenia vo funkcii významným protipólom vtedajšieho režimu. Mal som možnosť sledovať Kováčovu politickú kariéru zblízka. Chcem vyjadriť úprimnú sústrasť rodine a blízkym.
Fedor Flašík, podnikateľ
Sú veci v živote, ktoré urobíte v určitom čase, mieste, v určitých súvislostiach. V tom momente sa vám možno zdajú správne, možno vtipné či recesistické, alebo prosto ako zákazka. Urobíte to a začne to žiť svojím životom so všetkými dôsledkami či následkami a už sa to nedá zobrať späť. Občas sa to vynorí a vy sa to snažíte vytesniť alebo sám sebe ospravedlniť, prečo ste tak konali, a život beží ďalej, veď sa vlastne nič strašné nestalo. Ale dnes som si na jednu takú vec spomenul práve pri smutnej správe o úmrtí pána prezidenta Michala Kováča. „Hodiny“, to bola jedna z tých vecí. Nikdy som už potom nemal príležitosť s pánom prezidentom o tom hovoriť, poznať jeho pocity a emócie, ktoré ho sprevádzali, keď sa to stalo.