Jednou z častí tvoriacich rozpočet Európskej únie sú príspevky členských štátov, ktoré sa odvíjajú od ich ekonomického postavenia. Dôležitými ukazovateľmi sú v tomto prípade daň z pridanej hodnoty a hrubý národný dôchodok určitej krajiny. Príspevok sa vypočítava súčtom malého percentuálneho podielu z harmonizovaného vymeriavacieho základu dane z pridanej hodnoty a hrubého národného dôchodku, ktorý tvorí najvýznamnejší zdroj príjmov rozpočtu EÚ. Jedinou výnimkou v tomto výpočtovom vzorci je Veľká Británia, ktorá dostáva dve tretiny svojich čistých platieb naspäť. Tieto podmienky pre krajinu vyrokovala Margaret Thatcherová. V roku 2015 mala Veľká Británia prispieť sumou 17,8 miliardy eur, no vďaka tomuto ustanoveniu, nazývanému aj britský rabat, sa príspevok krajiny znížil na 12,9 miliardy.

V minulom roku prispeli sumou presahujúcou desať percent celkového rozpočtu Únie iba štyri krajiny. Bolo to Nemecko, ktoré do rozpočtu dodalo viac ako 24 miliárd eur, čo je zhruba 21 percent celkovej sumy, Francúzsko s takmer 16 percentami, Veľká Británia a Taliansko. Dohromady príspevky týchto štátov tvorili viac ako 60 percent rozpočtu Európskej únie za rok 2015. Tieto krajiny by sme mohli zaradiť do skupiny čistých platcov, keďže do rozpočtu Únie prispievajú viac, ako z neho reálne získavajú. Do tejto skupiny patria okrem vyššie spomenutých aj Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Na porovnanie, Slovensko minulý rok dalo do spoločnej kasy 607,9 milióna eur, čiže 0,55 percenta celkového rozpočtu.

Čistí príjemcovia zas od Európskej únie viac prostriedkov dostávajú, ako do rozpočtu vynakladajú. V minulom roku bolo Slovensko tretím najväčším percentuálnym prijímateľom z rozpočtu. Pred nami sa ocitlo Maďarsko a Česká republika. Od Európskej únie sme v roku 2015 dostali prostriedky vo výške 3,73 miliardy eur. Podľa výpočtov, ktoré robilo Centrum pre európsku politiku za roky 2008 až 2015, bolo najväčším čistým prijímateľom peňazí z rozpočtu Poľsko.