Definitívny odchod Radoslava Procházku z politiky bol logickým vyústením diania okolo tohto muža v posledných mesiacoch. Stal sa tak exemplárnym príkladom toho, ako sa to nemá robiť.
Procházka bol pritom ešte pred voľbami najväčšou nádejou slovenskej pravice. Uznávaný právnik, označovaný aj za najlepšieho slovenského právnika svojej generácie, svoju politickú kariéru rozbiehal v KDH.
V roku 2010 zasadol za túto stranu do poslaneckých lavíc. Rovnako aj po voľbách v roku 2012. V januári 2013 však z KDH odišiel. V roku 2014 kandidoval za prezidenta. So ziskom 403 548 hlasov, čo predstavovalo 21,24 percenta, obsadil tretie miesto.
Podľa politológa Tomáša Koziaka išlo o jeho najlepšie obdobie. „Prezidentskú kampaň zvládol bravúrne,“ tvrdí Koziak pre HNonline.
Rozporuplné vyjadrenia a nejednoznačnosť
V roku 2014 založil stranu Sieť a stal sa jej predsedom. So stranou išiel do parlamentných volieb v roku 2016 s ambíciou stať sa premiérom a trúfal si získať 20 percent.
Marcové voľby boli však pre Sieť a špeciálne pre Procházku veľkým sklamaním. Strana získala len 5,6 percenta hlasov.
Už pred tohtoročnými parlamentnými voľbami však sprevádzali Procházkovu politickú kariéru viaceré kontroverzie. Prvou bola podľa Koziaka jeho rozporuplná podpora Andreja Kisku v druhom kole prezidentských volieb.
Práve rozporuplné reakcie a nejednoznačnosť boli tým najväčším problémom Procházku, myslí si Koziak.
Ďalšou aférou okolo Procházku bola nahrávka, ktorú naňho vytiahol šéf OĽaNO Igor Matovič. Nahrávka mala dokazovať, že Procházka sa pokúšal zaplatiť za prezidentskú inzerciu v Matovičových novinách v hotovosti bez dokladu.
Veľmi mu politicky ublížilo predvolebné a povolebné koketovanie so Smerom, rovnako tak aj vytvorenie vládnej koalície so sociálnymi demokratmi. Následne sa stal pre Matoviča a šéfa SaS Richarda Sulíka zradcom.
Legendárne "nie"
Procházkovo „nie“ novinárom, keď sa ho krátko po voľbách pýtali, či už rokoval s Robertom Ficom, pričom existovali fotky dokazujúce, že áno, sa stalo legendárnym.
Práve tu vidí Koziak ďalší dôvod kolapsu jeho politickej kariéry: „Keď začnú o politikovi kolovať ironické vtipy, je to koniec.“
Už krátko po voľbách, keď sa ukázalo, že Sieť pôjde do vlády so Smerom, sa začala strana trieštiť. Opustilo ju viacero poslancov na čele s Miroslavom Beblavým.
Rozklad pokračoval aj v nasledujúcich mesiacoch po marcových voľbách. Pätica poslancov okolo Andreja Hrnčiara stranu opustila a prešla do poslaneckého klubu Mosta. V auguste prišiel koniec Procházku na poste predsedu.
Aktuálne má našliapnuté stať sa dodatočným sudcom Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu.
„Za svoj politický pád si môže sám, v súčastnosti už nemal politickú budúcnosť,“ zhodnotil Koziak. Do politiky vstupoval ako nádejný človek, vzdelaný a múdry, „ukázalo sa však, že to nestačí,“ dodal.
Koziak v trpkom páde z najväčšej nádeje pravice vidí u Procházku osobnostný problém, „ktorý by lepšie vedel vysvetliť psychológ“.