Rozširovanie je proces, vďaka ktorému sa jednotlivé štáty môžu stať členskými krajinami Európskej únie. Aby sa štát mohol stať členom, musí splniť ekonomické a politické kritériá, tzv. Kodanské kritériá. Najdôležitejšie je, aby išlo o stabilnú demokraciu, ktorá rešpektuje zvrchovanosť práva a európske hodnoty, akou je napríklad sloboda. Celý proces má 3 fázy. Krajine sa navrhne členstvo, neskôr získa titul oficiálneho kandidáta a až potom začne podstupovať jednotlivé rokovania. Musí často upraviť množstvo svojich zákonov tak, aby presne korešpondovali s európskymi. Po uzatvorení všetkých tzv. kapitol, ktoré predstavujú jednotlivé oblasti práva, ako napríklad poľnohospodárstvo, je štát pripravený stať sa členom EÚ. Avšak, s jeho prijatím musia súhlasiť aj všetky ostatné členské krajiny. Veto len jedného člena môže znemožniť krajine vstup do EÚ.

EÚ založilo šesť štátov, ktoré sa postupne rozrástli na spoločenstvo 28 (ak ešte stále rátame Veľkú Britániu) členských štátov. Občania Veľkej Británie si síce zvolili tzv. brexit, čiže odtrhnutie sa od Európskej únie, no krajina musí najprv prejsť sériou rokovaní, kým sa jej odchod stane skutočnosťou. Nie je to prvýkrát, čo sa územie Únie zmenší. Stalo sa tak aj po osamostatnení Alžírska či odchode Grónska v roku 1985. Naopak, najväčšie rozšírenie zaznamenala EÚ v roku 2004. Vtedy sa k nej pridali najmä krajiny z bývalého východného bloku. Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, pobaltské štáty Litva, Lotyšsko, Estónsko plus ostrovy Malta a Cyprus. Špecifická politická situácia na Slovensku v divokých 90. rokoch skoro zabránila nášmu vstupu a mohla nás dokonca medzinárodne izolovať, no nakoniec sme sa aj my stali v roku 2004 členskou krajinou EÚ. Momentálne prebiehajú rokovania s ďalšími krajinami, najmä balkánskymi. Posledným štátom, ktorý sa pridal do EÚ, bolo v roku 2013 práve Chorvátsko. Medzi kritikmi sa však už hovorí o tzv. únave z rozširovania a mnohí si kladú otázku, kedy EÚ dosiahne svoje hranice.