Obyvatelia Veľkej Británie rozhodli 23. júna tohto roka v prospech vystúpenia krajiny z Európskej únie. Slovo brexit, ktoré vzniklo spojením anglických slov Britain a exit (výstup), sa tak stalo skrátenou verziou pre proces odchodu tejto krajiny z EÚ. Krajina sa však ani pred tým horlivo nehrnula do plánov EÚ, odmietla napríklad Schengen a euro. Hlasovanie o vystúpení sa tu konalo už v roku 1975, kedy sa však voliči rozhodli zotrvať.

V 90. rokoch vznikla Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva, ktorá sa v roku 2009 stala v krajine druhou najsilnejšou na čele s Nigelom Farageom. Ako jeden z najvýraznejších euroskeptikov viedol kampaň za vystúpenie krajiny, ktorá vyvrcholila samotným referendom. Po rozhodnutí občanov však priznal, že nie všetko, čo v kampani odznelo, sa splní. Za hlavnú chybu označil výroky, že po vystúpení ostane krajine 350 miliónov eur týždenne, ktoré môžu použiť v zdravotníctve. To bol zároveň hlavný slogan kampane. Bývalý britský premiér David Cameron, patriaci k odporcom brexitu, sľúbil toto referendum už v roku 2013. Po výsledku rezignoval zo svojej funkcie a nahradila ho Theresa Mayová, ktorá sa počas kampane radia medzi politikov hlasujúcich za zotrvanie v Únii. V kampani sa však nijako výrazne neprejavovala a bola radená skôr medzi euroskeptických politikov. Po nástupe do funkcie sa vyjadrila, že bude rešpektovať vôľu ľudu.

Vystúpenie, ktoré Briti odhlasovali, má už teraz negatívne následky na ekonomiky európskych krajín, za čo môže hlavne ekonomická neistota. Podľa analytikov sú však tieto straty krátkodobé a v budúcnosti to budú práve Briti, ktorí pocítia negatíva brexitu. Podľa práva však výsledok referenda nie je záväzný a mnohí dúfajú, že k vystúpeniu naozaj nedôjde. Podľa prieskumu si iba 37 percent opýtaných obchodných a ekonomických lídrov si myslí, že Veľká Británia z EÚ naozaj vystúpi.