Doplnené o stanovisko spoločnosti Home Credit 14:00
Niektoré naše súdy príliš pomáhali spotrebiteľom. Zmluvy o úvere vyhlasovali za neplatné, aj keď im napríklad chýbal len údaj o sídle orgánu dohľadu, ktorým je Národná banka Slovenska. Veritelia preto prichádzali o úroky a poplatky. Po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie spred niekoľkých dní by tomu mal byť koniec.
Ešte pred piatimi rokmi si Klára Bíróová požičala 700 eur. Úver mala zaplatiť počas troch rokov. V zmluve však nebola presne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá odráža skutočné náklady na úver. Bíróová podpísala len samotnú zmluvu, všeobecné podmienky osobitne nie. Navyše neobsahovali jednu z podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy o úvere, teda to, aká časť každej mesačnej splátky bude určená na platenie úrokov a poplatkov a aká na splácanie istiny úveru.
Po zaplatení dvoch mesačných splátok spotrebiteľka prestala úver splácať. Spoločnosť Home Credit Slovakia proti nej následne podala žalobu. Dnes požaduje zaplatenie istiny, úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Okresný súd Dunajská Streda však vyslovil pochybnosti o platnosti zmluvy o úvere. V takom prípade by Bíróová mala vrátiť len to, čo si skutočne požičala.
Na čo sa pýtal slovenský súd
Také sú naše zákony. Ak zmluva o úvere neobsahuje jednu z podstatných náležitostí, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. „Sankciou veriteľa je zánik jeho práva požadovať akékoľvek úroky či poplatky a obmedzenie jeho práva výlučne na vrátenie istiny,“ hovorí advokátka Barbora Ficeková.
Náš súd sa sudcov v Luxemburgu preto pýtal na výklad smernice o zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Slovensko ju transponovalo do svojho právneho poriadku cez zákon o spotrebiteľských úveroch. „Otázky okresného súdu smerovali k tomu, či sa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí skladať len z jediného dokumentu, a ak nie – či aj dokumenty, na ktoré zmluva odkazuje, napríklad všeobecné podmienky musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami,“ vysvetľuje podstatu sporu advokátka.
Nie každá chyba sa bude trestať
Súdny dvor v rozhodnutí postup slovenských veriteľov odobril. Podľa neho sa časť podstatných náležitostí zmluvy o úvere môže uviesť aj osobitne v prílohe. Preto nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument. „Príloha však musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť,“ tvrdí Ficeková.
Z praxe sú známe prípady, keď žiadateľ dostane len zmluvu. „Predpokladám, že si veritelia teraz dajú väčší pozor a začnú uplatňovať prax odovzdávania všetkých potrebných dokumentov. Určite sa budú chcieť vyhnúť strate nároku na úroky a poplatky,“ myslí si odborníčka.
Trestať sa však poskytovatelia úverov budú len za vynechanie tých náležitostí, ktoré môžu ovplyvniť spotrebiteľa pri posúdení veľkosti svojho dlhu. Sú nimi údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, počet či frekvencia splátok. „Naopak, ak v zmluve nie je uvedený napríklad názov a sídlo orgánu dohľadu, nemôže to spôsobiť stratu nároku veriteľa na úroky a poplatky,“ tvrdí Ficeková. Podľa Súdneho dvora EÚ musí byť aj tvrdosť sankcií pre veriteľa primeraná. Novinka sa u nás dotkne najmä tých súdov, ktoré rozhodovali prísne formálne v prospech dlžníkov a nezaoberali sa významom jednotlivých častí zmlúv, ktoré chýbali.
Podpisy všade
Súd sa však nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy. To znamená napríklad aj všeobecné podmienky. Keďže to európska smernica neupravuje, nechal túto otázku na slovenské právo.
Loptička sa preto vracia našim súdom. A to najmä Okresnému súdu v Dunajskej Strede, ktorý o prípade stále rozhoduje. Následne by sa mohli zjednotiť postupy všetkých slovenských súdov. „Dovtedy je v záujme právnej istoty vhodné, aby obe zmluvné strany podpisovali všetky dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,“ odporúča Ficeková. Na druhej strane samotný spotrebiteľ sa obávať nemusí. Ľudom, ktorí si chcú požičať, ostávajú rovnaké práva.
Stanovisko spoločnosti Home Credit
Európsky súd skonštatoval, že môže existovať viac dokumentov s informáciami o úvere, ale musia na seba odkazovať. Rozhodnutie každopádne vítame. V spomínanej zmluve bola uvedená RPMN. Nešlo však o jej presnú úroveň, ale bolo tam uvedené rozpätie - najvyššia možná aj najnižšia možná úroveň RPMN, aká by mohla byť čase, keď sa klient dostane k reálnemu čerpaniu úveru. V praxi totiž môže uplynúť od podpísania zmluvy po čerpanie úveru aj niekoľko dní, čo tak môže mieru RPMN ovplyvniť o pár percentuálnych bodov. Preto sme vtedy tento rozdiel zohľadňovali a uvádzali rozptyl. Teraz berieme ako bernú mincu dátum podpísania úveru, aj keď reálna RPMN môže byť nižšia. Európsky súdny dvor sa k správnosti takéhoto uvedenia RPMN nevyjadroval, nebolo to ani predmetom otázok, na ktoré odpovedal.
Zuzana Bienvenu, hovorkyňa spoločnosti Home Credit