Najskôr sa stal kritikom predsedu SaS, teraz možno opustí stranu. No ambícia poslanca liberálov Martina Poliačika, ktorý by chcel v budúcom roku nahradiť vo funkcii ombudsmanku Janu Dubovcovú, môže naraziť. Problémom sa zdá jeho aktívna účasť v politike.
Samotný Poliačik sa k svojmu možnému presunu z politiky do oblasti ochrany práv nevyjadruje. „Nebudem to komentovať,“ hovorí poslanec liberálov.
Podľa vyjadrení členov koalície však prejavuje aktívny záujem a rokuje. Stretnutie s ním potvrdil napríklad predseda strany Most-Híd Béla Bugár. „Rokoval so mnou. Môj názor je, že by to mal byť nestraník,“ hovorí Bugár.
Zároveň však upozornil, že nevie, či to bude aj názor koaličných partnerov. Vládny trojlístok, čiže Smer-SD, SNS a Most-Híd, by o tejto téme mal na úrovni predsedov strán diskutovať tento alebo budúci týždeň.
Poliačikov záujem o dianie okolo ombudsmana potvrdil aj predseda poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč. „Iba sa ma opýtal, či sme sa už venovali téme kandidáta na ombudsmana, a ja som povedal, že nie. Nie je to otázka týchto dní,“ hovorí Glváč.
O Poliačikovej ambícii ako prvý informoval portál topky.sk.
Prínos pre SaS
Na jeho možnú kandidatúru je však uvalené informačné embargo. Okrem samotného poslanca sa k súčasnej téme nevyjadruje ani strana, ani jej predseda Richard Sulík. Šéf SaS kandidatúru Poliačika ani nepotvrdil, ani nevyvrátil.
„Ombudsman je dôležitá funkcia a keby ju dokázal obsadiť nominant SaS, vnímal by som to ako prínos,“ hovorí Sulík. Podporu zrejme nenájde ani v najbližšom opozičnom spojencovi – hnutí OĽaNO-NOVA. Jeho predseda Igor Matovič by totiž tiež radšej v tejto funkcii videl nominanta, ktorý nemá politickú minulosť.
Informácie o poslancovom záujme o funkciu verejného ochrancu práv prenikli na verejnosť len tri týždne po programovom sneme liberálov. Poliačik na ňom predstavil niekoľko alternatívnych bodov, stojacich v opozícii voči oficiálnej línii strany.
Na milosť v nich berie napríklad štátne regulácie, vyzýva na „nedémonizovanie“ byrokracie či obhajovanie Európskej únie vo verejnej diskusii. V minulosti sa viackrát nezhodol so svojím straníckym šéfom najmä v otázke utečeneckej krízy.
Elegantné vycúvanie
Aj na základe tohto nesúladu medzi oficiálnou líniou strany a Poliačikovým videním liberálneho politického subjektu vnímajú analytici jeho ambíciu ako pokus o ústup zo SaS. „Je možné vnímať to ako spôsob, ako elegantne a bez veľkého kriku vycúvať zo strany, kde, či už v časti straníkov, alebo aj časti voličstva nie je veľmi populárny,“ myslí si politológ Jozef Lenč.
Poliačika však najprv musí schváliť nadpolovičná väčšina v parlamente. V prípade, že by k tomu došlo, musel by vystúpiť zo strany. Jej predseda by tak stratil zrejme najvýraznejšieho kritika. „Je to situácia, kde budú víťazmi obaja,“ hovorí politológ Tomáš Koziak.
Poukazuje však na to, že pokiaľ by bol skutočnou motiváciou ku kandidatúre na ombudsmana názorový rozpor medzi Poliačikom a Sulíkom, nesvedčilo by to o dobre nastavených mechanizmoch v strane. „Nie je možné, že takto sa v liberálnej strane budú riešiť názorové rozpory,“ dodáva Koziak.
Kto je verejný ochranca práv
Funkcia verejného ochrancu práv, známejšieho ako ombudsman, je v ústave zakotvený inštitút, ktorý sa zaoberá ochranou základných práv a slobôd fyzických aj právnických osôb v prípade, že ich porušujú iné orgány verejnej správy. Nemôže však meniť rozhodnutia žiadneho orgánu, môže iba upozorniť na nesprávnosť konania alebo nečinnosť. Funkcia ombudsmana vznikla na Slovensku v roku 2001. Kandidáta volí parlament a funkčné obdobie je päť rokov.