Slovensko na začiatku svojho historicky prvého predsedníctva v Rade Európskej únie sľúbilo, že sa zameria na agendu, ktorá pomôže aj našim ľuďom. „Na konci predsedníctva si dovolím tvrdiť, že sme túto ambíciu naplnili," povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Polrok slovenského predsedníctva končí 31. decembra a prevezme ho Malta.

Nielen Lajčák, ale aj ďalší členovia vlády hovoria, že Slovensko bolo veľmi úspešné. Premiér Robert Fico a ministri však popri chválení akosi nemajú dosť času vysvetliť to podrobnejšie a obmedzujú sa skôr na málo konkrétne vyjadrenia. Nehovoria o výsledkoch tak, aby ľudia pochopili a vedeli si predstaviť, či a ako im výsledky tejto polročnej slovenskej akcie ovplyvnia ich život.  

Politickí analytici potvrdzujú, že po technickej stránke sme zvládli predsedníctvo výborne. Ale po obsahovej to až také skvelé, ako to prezentuje vláda, predsa len nebolo.

Navyše, ostáva aj niekoľko, zatiaľ nevyšetrených podozrení, že časť peňazí určených na prípravu a zabezpečenie predsedníctva, sa nevyužila efektívne a v súlade so zákonom.

Tento týždeň ministerstvo pôdohospodárstva v tlačovej správe s nadšením informovalo, že „Slovensko dosiahlo obrovský úspech: dvere k celoeurópskej legislatíve proti nekalým obchodným praktikám sú otvorené,“ pochválil sa rezort. Hodnotí to ako „historický úspech slovenského predsedníctva“. Lebo Rada ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva EÚ schválila „prelomový materiál“ nášho predsedníctva, ktorý otvára dvere k spoločnému postupu v boji proti nekalým obchodným praktikám na celoeurópskej úrovni. Má sa tak posilniť postavenia farmárov v potravinovom dodávateľskom reťazci.

----------------------------------------

Čo o našom predsedníctve hovorí europoslanec, slovenský exminister zahraničných vecí Eduard Kukan? V Európskom parlamente pôsobí už druhé volebné obdobie. Je členom Európskej ľudovej strany a presadzuje stredopravé hodnoty. Tu je rozhovor:

Je také nadšenie z výsledkov nášho predsedníctva oprávnené? Nemala by ich vláda posudzovať triezvejšie?   
Myslím si, že je to mierne prehnané. Zaráža ma, že ministerstvo pôdohospodárstva si pri predstavovaní svojho „úspechu“ nevšimlo uznesenie Európskeho parlamentu, ktorý sa k týmto otázkam vyjadril už júni 2016. Parlament v uznesení priamo vyzval Európsku komisiu, aby začala pripravovať legislatívny rámec na boj proti nekalým obchodným praktikám, predovšetkým vo vzťahu obchodných reťazcov a farmárov.

Pokiaľ viem, vy ste za toto uznesenie tiež hlasovali.
Áno, hlasoval. Myslím si, že fungovanie spoločného európskeho trhu musí ísť ruka v ruke s ochranou dodávateľov, ale aj spotrebiteľov. Toto je celoeurópsky problém. V tomto prípade  ministerstvo pôdohospodárstva len potvrdilo to, čo už dlhšiu dobu žiada Európsky parlament. Preto, pri všetkej úcte k výsledkom nášho predsedníctva by som to nenazval prelomovým materiálom.  

Premiér Robert Fico neraz vyzdvihol aj podiel a úspech Slovenska pri schválení obchodnej zmluvy Európskej únie s Kanadou. Ako sme tomu prispeli v rámci nášho predsedníctva?  
Podpísanie zmluvy CETA, čiže novej obchodnej zmluvy medzi úniou a Kanadou, bolo do poslednej chvíle veľmi dramatické. Treba však pripomenúť, že tomu predchládzali niekoľkoročné rokovania. V konečnom dôsledku k jej podpisu došlo hlavne vďaka politickému konsenzu, ktorý bol vnútornou záležitosťou Belgicka. Predstavitelia slovenského predsedníctva určite prispeli k predloženiu tejto zmluvy k finálnemu podpisu, čo je nepopierateľným úspechom. Avšak na samotné rokovania a prelomenie tvrdohlavého valónskeho vetovania mali len malý vplyv. Čo sa týka obchodnej zmluvy TTIP, ktorá ma regulovať vzťahy medzi EÚ a USA, nemám informácie o tom, že počas slovenského predsedníctva nastal nejaký posun.  

Využilo Slovensko predsedníctvo na to, aby priblížilo svojim občanom Eurósku úniiu? Nebolo chybou, že všetky podujatia sa sústredili v Bratislave?  
Mám pocit, že Slovensko mohlo využiť predsedníctvo k lepšej komunikácii s občanmi o Európskej únii. Nie je to síce jednoduché, ale o to potrebnejšie. Predsedníctvo však ukázalo, že aj napriek rastúcemu populizmu, dokážeme byt aktívnou proeurópskou krajinou. 

Komu za tieto aktivity a prezentáciu môžeme najviac ďakovať?
Mnohým schopným ľudom, ktorí sa na priebehu predsedníctva dennodenne podieľali. Nemalo by to však fungovať len v úzkom okruhu niekoľkých elít. Úniu tvoria jej občania. Žiaľ, na Slovensku chýbajú základne poznatky o Európskej únii. Preto si ľudia často formujú názor na základe mylných informácii. Je potrebné vysvetľovať, diskutovať, ukazovať a vyvracať mýty o únii. Zdá sa mi, že tu sme čiastočne zlyhali. Súčasná vláda mala jedinečnú príležitosť priblížiť bruselskú politiku Slovensku, alebo aspoň viac spropagovať tento proces. Nemám však pocit, že práve o to by premiérovi Ficovi išlo. 

----------------------------------------

Na svojej poslaneckej stránke Eduard Kukan hodnotí slovenské predsedníctvo takto: 

„V Bruseli bolo cítiť nasadenie a prácu našich diplomatov pri mnohých politicky citlivých témach. Z môjho pohľadu sa to ukázalo predovšetkým v otázkach tykajúcich sa vonkajších vzťahov EÚ. Som rád, že sa podarilo počas nášho predsedníctva rozbehnúť Európsky fond pre zahraničné investície, posunula sa otázka vízovej liberalizácie pre Ukrajinu a Gruzínsko, či aktívna práca v otázkach rozširovania v regióne západného Balkánu. Tu si zaslúžia mnohí naši diplomati skutočnú pochvalu.