Panama Papers. Najväčší únik dokumentov v histórii ľudstva. Megakauza, ktorá odhalila tisícky offshore účtov v daňových rajoch. Za tým všetkým je účtovnícka firma Mossack Fonseca na Paname, z ktorej uniklo až 11,5 milióna spisov. Na rozkrytí panamských spisov pracovali novinári z 80 krajín sveta. Medzi nimi aj Daniele Grasso, medzinárodne oceňovaný novinár zo španielskeho denníka El Confidencial.

Ako novinár ste pokrývali najväčšie kauzy, ktoré v posledných rokoch otriasli svetom – či už ide o prípad švajčiarskych spisov Swiss Leaks, Lux Leaks a najnovšie aj panamských spisov. Čím sa tieto prípady od seba líšili?
Z môjho pohľadu bolo pokrývanie španielskej stopy vo všetkých troch prípadoch podobné. Pri každom z nich sa vedenie redakcie rozhodlo, že bude na nich pracovať naše dátové oddelenie. Spojili sme naše schopnosti práce s dátami s poctivou investigatívnou novinárčinou. Najprv sme sa mesiace vŕtali v dátach a keď sme prišli na zaujímavé stopy, posunuli sme ich našim kolegom, aby nám pomohli napísať články. Najväčšie rozdiely boli však v množstve práce. Pri panamských spisoch išlo o tisícky strán dokumentov, na ktorých sme pracovali dlhé mesiace.
Ako dlho ste sa zaoberali panamskými spismi pred tým, než ste ich publikovali?
Informácie o účtovníckej firme Mossack Fonseca sme získali v júli 2015, pričom prvý článok sme zverejnili v apríli tohto roka. Na kauze sme teda pracovali osem mesiacov. Na začiatku sme boli štyria novinári. Mesiac pred tým, ako sme mali kauzu publikovať, sme sa obrátili na ďalších redaktorov, ktorým sme posunuli prvé informácie.
Pamätáte si na ten deň, keď ste dostali prvé informácie o kauze? Ako to prebiehalo?
Najskôr sme dostali iba heslo, ktoré nám umožnilo prístup do databázy. No vtedy to vôbec nevyzeralo vzrušujúco – určite nie tak, ako dnes. Boli to informácie z účtovníckej firmy Mossack Fonseca, na ktorú existovalo podozrenie, že nepodniká v súlade so zákonom. Nič viac, ni...