Od minulého týždňa je v medzirezortnom pripomienkovom konaní novela, ktorá spôsobí revolúciu vo výbere sudcov. Ministerstvo plánuje podľa nových pravidiel postupovať už od septembra tohto roka. Sľubuje si od toho odstránenie zdĺhavého procesu obsadzovania sudcovských miest. Podľa rezortu trvá momentálne zaplniť jedno takéto miesto
približne rok. Zodpovedné za to sú aj nedávno zavedené previerky sudcov, ktoré celý proces ešte spomalili.

Celý systém je tak príčinou toho, že je každoročne približne sto sudcovských miest neobsadených. Po novom by sa výberové konanie malo konať pre neurčený počet voľných miest sudcov, a to v jeden deň vo všetkých ôsmich krajoch súčasne.

Hromadné výberové konanie minimálne raz do roka vygeneruje databázu kandidátov na funkciu, ktorí následne prejdú
potrebnými previerkami a vzdelávaním. Potom budú pripravení nastúpiť na uvoľnené miesta na súdoch. Premiérové výberové konanie by sa týmto spôsobom malo uskutočniť ešte tento rok. Prvý sudca z kandidátky sa však na svoje miesto dostane približne až v marci 2018.

Sudcom aj nesudca
Zmeny hodnotí pozitívne Združenie Sudcovia za otvorenú justíciu. Podľa jeho prezidentky Kataríny Javorčíkovej iba dobrá realizácia novej legislatívnej úpravy ukáže, či sa skutočne naplnia sledované ciele. „Veľmi podstatné je to, že sa vytvorením databáz úspešných kandidátov pre obvody krajských súdov zabezpečí kontinuita obsadenia voľných miest sudcov v krátkom čase po ich vytvorení alebo uvoľnení,“ hovorí Javorčíková.

Sudcovi Krajského súdu v Bratislave Petrovi Šamkovi sa, naopak, nepozdávajú podmienky na výber sudcu vyššieho stupňa. To znamená na niektorý z krajských súdov alebo Najvyšší súd.

„Výberového konania na sudcu odvolacieho alebo dovolacieho súdu by sa mal mať možnosť zúčastniť iba sudca, ktorý už vykonáva prax niekoľko rokov. Považujem za neprijateľné, aby sa stal hneď sudcom vyššieho stupňa niekto, kto nikdy neviedol súdne oddelenie či pojednávanie a kto nikdy nevypracúval žiadne súdne rozhodnutie,“ myslí si Šamko.

Podľa terajšej, ale aj navrhovanej úpravy sa sudcom krajského súdu môže stať aj osoba z mimojustičného prostredia. Musí však ísť o nesudcu s najmenej desaťročnou právnickou praxou. Ministerstvo teraz navrhuje, aby stačili aj sedemročné skúsenosti, avšak to platí len pre prideľovanie do takzvaných správnych kolégií na súdoch. Tu je podľa rezortu najväčší dopyt po odborníkoch.

Podľa Šamka nemá zmysel pri obsadzovaní sudcov na vyššie stupne, ani bazírovať na preklade z cudzieho jazyka. „Je to neopodstatnené, keďže podstatou výberového konania by malo byť to, či sudca vie aplikovať právo, a nie to, či by dokázal byť aj tlmočníkom,“ tvrdí sudca krajského súdu.

Doživotný status
Podľa Javorčíkovej navrhované zmeny neriešia ani ďalší naliehavý problém slovenského súdnictva, a to nerovnomernú
zaťaženosť súdov v jednotlivých regiónoch či sudcov v rámci jedného súdu. „Ide o jednu z hlavných príčin dlhých prieťahov v konaniach na konkrétnych súdoch, kde sú sudcovia rovnako alebo aj viac výkonní ako ich kolegovia na menej zaťažených súdoch a napriek tomu objektívne nedokážu rozhodovať veľký počet pridelených vecí v primeraných lehotách,“ tvrdí prezidentka Združenia Sudcovia za otvorenú justíciu.

Združenie navrhuje aj to, aby boli sudcovia vymenovaní prezidentom doživotne. „Znamenalo by to, že po dosiahnutí hranice veku pre výkon funkcie sudcu by už nemohol ďalej vykonávať túto funkciu, ale zostal by mu status sudcu a mohol by sa zapájať do výkonu súdnictva iným spôsobom. Napríklad účasťou v hodnotiacich alebo výberových komisiách, disciplinárnych senátoch či v Justičnej akadémii,“ navrhuje Javorčíková.

Dnes sú prezidentom Slovenskej republiky sudcovia vymenovaní bez časového obmedzenia s tým, že ich z funkcie odvoláva po dosiahnutí 65 rokov na návrh Súdnej rady.

Ako má vyzerať výber sudcov

Počet miest kandidátov na funkciu sudcu určuje pre obvod každého krajského súdu ministerka spravodlivosti po prerokovaní so súdnou radou.

Hromadné výberové konanie vyhlási predseda Súdnej rady aspoň raz ročne v jarnom alebo jesennom období tak, aby sa uskutočnili v každom kraji v tom istom termíne.

Uchádzači musia predložiť aj zoznam im blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov či ministerstva spravodlivosti.

Samotné výberové konanie pozostáva z písomného testu, prípadovej štúdie, vypracovania súdnych rozhodnutí, prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a z ústnej časti.

Po skončení výberového konania predseda komisie zabezpečí vyhotovenie zoznamu uchádzačov podľa poradia úspešnosti. V prípade rovnosti poradia sa rozhodne žrebom.

Úspešní uchádzači sa stávajú kandidátmi na funkciu sudcu pre obvod príslušného krajského súdu.

Voľné miesto sudcu na okresnom súde v obvode krajského súdu možno obsadiť len z databázy kandidátov na funkciu sudcu vytvorenej pre obvod tohto krajského súdu.

Sudcu možno obsadiť pre ktorýkoľvek okresný súd v obvode krajského súdu. Jeho odmietnutie znamená vyradenie z databázy.

Databázy sa na základe výsledkov ďalších hromadných výberových konaní aktualizujú podľa úspešnosti kandidátov.

Sudca musí na príslušnom súde ostať minimálne päť rokov.

Ministerstvo chce časť seniorov v talári len na bodovanie

Návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich počíta aj so zmenami hodnotenia sudcov a disciplinárnych konaní. Pri hodnotení sudcov je najväčšou zmenou vytvorenie profesionálnych hodnotiacich komisií. Ich členmi budú môcť byť po novom len sudcovia alebo takzvaní emeritní sudcovia. Ministerstvo chce, aby sa títo sudcovia venovali hodnoteniu na „plný úväzok“.

Pre skúsených
Atraktívne to teda môže byť práve pre sudcov, ktorých vek je blízky dôchodkovému. To navrhujú do zákona zaviesť aj sudcovia. „Doplnili by sme, aby Súdna rada mohla zvoliť za členov hodnotiacich komisií len skutočne skúsených sudcov s dlhoročnou praxou, a to najmenej 25 rokov vo výkone funkcie alebo emeritných sudcov, ktorí už dosiahli vek na odchod do starobného dôchodku, ale nedosiahli vek 65 rokov, keď by mali byť z funkcie sudcu odvolaní,“ tvrdí prezidentka Združenia Sudcovia za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková.

Samostatné hodnotiace komisie majú vzniknúť v rámci každého kraja, pričom bodovať budú sudcov z iného kraja. Stav, keď kolega hodnotil kolegu v rámci toho istého súdu, sa tak stane minulosťou. Výsledky sa navyše majú zverejňovať. Stále bude platiť, že opakované negatívne hodnotenie sudcu bude závažným disciplinárnym previnením. Trojnásobné za sebou nasledujúce negatívne hodnotenie sudcu bude závažným disciplinárnym previnením. Trojnásobné za sebou nasledujúce negatívne hodnotenie bude dôvodom aj na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku
funkcie.

Ako u susedov
Novinky sa týkajú aj disciplinárnych konaní. Hlavnou zmenou je presun dohľadu nad disciplinárnymi senátmi z Najvyššieho súdu na Súdnu radu. Tá bude mať na starosti ich efektívnosť. Sudcovia navrhujú kopírovať právnu úpravu susedov. „Za optimálnejší model považujeme profesionalizáciu disciplinárnych senátov podľa českého vzoru, kde o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú senáty Najvyššieho správneho súdu,“ hovorí prezidentka združenia sudcov. Podľa Javorčíkovej je tým zaručené, že sudcov budú súdiť len sudcovia súdu najvyššieho stupňa. V súčasnosti môže okresný sudca súdiť aj kolegu z krajského alebo Najvyššieho súdu.