Je piatok krátko po tretej popoludní a na Námestí SNP v Bratislave sa začínajú zhromažďovať ľudia. Priestorom sa rozliehajú rapkáče i sirény a ľudia skandujú „Gorily za mreže“. V revolučne naladenej atmosfére sa presne pred piatimi rokmi začal prvý zo série protestov Gorila.

Zhromaždený dav požadoval najmä dôsledné vyšetrenie údajného spisu Slovenskej informačnej služby. V byte na Vazovovej sa mali ešte počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu stretávať vrcholní politici, štátni úradníci a biznismeni. Krátko pred prvým protestom vznikol aj špeciálny vyšetrovací tím, no dodnes nebol nikto z možných aktérov kauzy obžalovaný.

Zrušili imunitu
Napriek tomu, že ani tlak verejnosti zatiaľ nepomohol vysvetliť dôležité otázky ohľadne údajného spisu, organizátori protestov nepovažujú celú akciu za zbytočnú. „Podarilo sa nám prebudiť tisíce ľudí po celom Slovensku,“ hovorí jeden z pôvodných organizátorov protestov Štefan Miščík a dodáva, že donútili Slovákov zamyslieť sa nad situáciou a netváriť sa, že sa ich netýka.

No prišli aj konkrétne úspechy. „Reálne môžeme povedať, že protesty mali vplyv na zrušenie priestupkovej imunity poslancov,“ myslí si Lucia Gallová, ktorá tiež stála pri zrode protestov. Poslanci, ale aj sudcovia či generálny prokurátor nemôžu páchať priestupky bez trestu od marca 2012. Za návrh hlasovalo všetkých 147 prítomných poslancov.

Zvládnuť nahnevaný dav bolo pre organizátorov zložité. Ľudia sa postupne presunuli pred Prezidentský palác a parlament, na ktorý hádzali banány, vajíčka, ale aj petardy. Poslancov vyzývali, aby vyšli von. Tí v tom čase v parlamente neboli, keďže schôdza sa začínala až o štyri dni.

Organizátori dnes s odstupom času priznávajú, že sa počas protestov stali aj chyby. Pripisujú to aj vlastnej neskúsenosti. „Protesty boli vo svojich počiatkoch zorganizované piatimi ľuďmi, ktorí s niečím podobným nemali skúsenosti, a nemali sme dostatok času na prípravu,“ vysvetľuje ďalší z pôvodných organizátorov Miroslav Hrivík. Pridáva sa k nemu aj Ľubica Lehotská, ktorá hovorí, že v danom čase a s danými vedomosťami robili to najlepšie, čo mohli. No niektoré veci ich zaskočili.

Z ulice do politiky
Istú chvíľu mali protigorilie protesty na slovenské pomery silnú podporu. A keďže z ulice sa presadzujú návrhy ťažšie ako z parlamentu, vyvstala otázka o založení politického subjektu. Na túto tému však medzi usporiadateľmi nepanovala zhoda. Miščík spomína, že časť organizačného tímu vrátane neho sa touto otázkou zaoberala: „Bol to výsledok logických úvah. Nemôžeme s niekým vyhrať partičku šachu, ak my hráme človeče, nehnevaj sa.“ Miščík v minuloročných parlamentných voľbách neuspel na kandidátke koalície Spoločne za Slovensko. Hrivík ani Gallová podobné ambície nemali. Túžba dostať sa do parlamentu sa však napokon splnila aspoň jednému z organizátorov. Na kandidátke hnutia Borisa Kollára Sme rodina sa do Národnej rady v marci minulého roka dostal Peter Pčolinský.