Do NATO vstupujeme spolu s ďalšími šiestimi štátmi -- Bulharskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Rumunskom a so Slovinskom. Oficiálne oslavy vstupu SR do NATO sa budú konať 2. apríla 2004, v tento deň sa v Bruseli prvý raz vztýčia vlajky pristupujúcich štátov pred sídlom aliancie. Prezident SR Rudolf Schuster si myslí, že NATO bude vždy základom európskej bezpečnosti a že Európa si v boji proti terorizmu bez USA neporadí. Veľký význam mal podľa prezidenta fakt, že sa SR zapojila do protiteroristickej koalície. "Slovensko vstupuje do NATO ako suverénny štát a v jeho rámci suverénnym aj zostane," reagoval včera predseda NR SR Pavol Hrušovský. Ten upozornil, že členstvo v aliancii znamená nielen požívať výhody, ale aj plnenie istých povinností. Podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana bude po vstupe do NATO prioritou boj proti terorizmu, posilnenie vzťahov medzi EÚ a NATO, stabilizácia Balkánu, budovanie partnerských vzťahov s Ukrajinou a Ruskom, ako aj ďalšia transformácia ozbrojených síl. Vstup do NATO privítali všetky koaličné aj opozičné strany s výnimkou KSS. Podľa väčšiny z nich sa SR stala súčasťou najsilnejšej bezpečnostnej organizácie sveta. Predstavitelia politických strán sa zhodujú v názore, že SR nemá len prijímať výhody, vyplývajúce z členstva, ale aj aktívne prispievať k zvyšovaniu bezpečnosti a stability. Jednoznačne odmietavý postoj k vstupu SR do NATO zaujala KSS. NATO je podľa názoru predsedníctva Ústredného výboru KSS prežitkom studenej vojny a komunisti sú za rozpustenie tejto vojensko-politickej organizácie.
Analytici: sme cieľom
Slovensko vstupom do aliancie získalo formálne záruky bezpečnosti a podľa bezpečnostného analytika Slovenského združenia pre politické vedy Matúša Korbu sa tak zaradilo do skupiny elitných krajín. Korba zdôraznil, že po integrácii sa teroristická hrozba nezvýši, pretože SR je už dnes na zozname teroristických cieľov, i keď nie prvoradých. Podľa neho si však slovenská politická elita túto skutočnosť neuvedomuje. Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV predpokladá, že SR sa ako malá krajina prikloní k členským štátom, ktoré v boji proti terorizmu presadzujú cestu odstraňovania sociálnych a ekonomických rozdielov medzi vyspelými štátmi a krajinami tretieho sveta. Podľa Korbu by zvýšenie informovanosti o NATO malo odstrániť možnosť manipulácie s verejnou mienkou.
Pod vedením aliancie
Bratislava (hn/zub)
Slovensko sa včera napojilo na informačné a komunikačné systémy NATO. Ako spresnil náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Milan Cerovský, ide najmä o prepojenie telekomunikačných sietí a o napojenie na systém protivzdušnej ochrany aliancie. Po transformácii armády by malo v OS pôsobiť 19 tis. profesionálnych vojakov. Podľa požiadaviek NATO má byť osem percent z nich nasadených v spoločných operáciách aliancie. Cerovský predpokladá, že SR môže na tento účel v budúcnosti ponúknuť 800 až tisíc vojakov. Pod velením NATO v súčasnosti vo svete pôsobí asi 300 príslušníkov OS. V blízkom čase by sa mal aktualizovať plán reformy OS. Finančne a technicky náročné úlohy by mal rezort obrany plniť v horizonte roku 2015, a nie podľa pôvodného plánu do roku 2010. Odsunie sa tým aj úplná integrácia SR do NATO vo vojenskej oblasti. Minister obrany Juraj Liška zverejnil, že sa SR plánuje uchádzať o umiestnenie agentúry aliancie pre pozemný prieskum na svojom území. Vylúčil však, že by sa na Slovensku začali budovať vojenské základne členských krajín NATO.
Cesta SR do NATO
november 1993 -- v Bruseli rokoval prezident SR Michal Kováč s vtedajším generálnym tajomníkom NATO Manfredom Wörnerom a vyjadril záujem SR o členstvo. Aliancia tento krok privítala a vyjadrila mu podporu
február 1994 -- premiér SR Vladimír Mečiar podpísal v Bruseli rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo pre mier, ktorý bol prípravou na vstup do NATO
október 1995 -- vláda USA poslala SR demarš, v ktorom upozornila na nevyhnutnosť plnenia demokratických kritérií v politickej praxi
apríl 1996 -- generálny tajomník NATO Javier Solana vyzval vládu SR, aby dokázala, že SR je demokratickou krajinou, uistil však, že SR nevypadla z radov adeptov na vstup do NATO
máj 1997 -- referendum o vstupe SR do NATO, ktoré iniciovala vládna koalícia, bolo vyhlásené za zmarené
november 1998 -- premiér SR Mikuláš Dzurinda navštívil sídlo NATO a rokoval so Solanom
marec 1999 -- NATO sa rozšírilo o ČR, Poľsko a Maďarsko
apríl 1999 -- SR bola zaradená na zoznam kandidátov na vstup do aliancie
november 2002 -- SR dostala na summite v Prahe pozvánku na prístupové rokovania o vstupe do NATO spolu so šiestimi ďalšími krajinami
apríl 2003 -- NR SR schválila pristúpenie SR k NATO
február 2004 -- všetky členské štáty NATO ratifikovali dohodu o rozšírení aliancie o sedem nových štátov