Lobing na Slovensku, ale aj v ostatných postkomunistických krajinách, sa vo vedomí mnohých ľudí ešte často spája s korupciou. Opraviť tento názor a upozorniť na možnosti a perspektívy presadzovania záujmov slovenských subjektov v bruselských inštitúciách bolo hlavným zámerom diskusného fóra, ktoré sa konalo včera v Nitre. Podľa Uweho Janseena z nemeckej organizácie Fridrich-Ebert-Stiftung je lobing v inštitúciách Európskej únie legitímnou a sofistikovanou záležitosťou, ktorú využívajú mnohé veľké firmy, ako aj rôzne sektorovo orientované asociácie a združenia. Získavanie aktuálnych informácií o pripravovanej legislatíve a rozvojových stimuloch je dôležité aj pre regionálne samosprávy, z ktorých viaceré majú v Bruseli vlastné zastúpenia. Podľa Patrika Zoltvanyho z firmy Amrop Jenewein Group Bratislava by pravidlá lobingu mali byť aj v podmienkach SR aspoň rámcovo špecifikované. Prispeje k tomu návrh zákona o účasti verejnosti v legislatívnom procese, ktorý má čiastočne vyplniť existujúce právne vákuum v tejto špecifickej oblasti. Witold Michalek z poľskej spoločnosti Unilob informoval, že lobovanie má praktický význam a opodstatnenie nielen vo vzťahu k európskym inštitúciám, ale aj v regionálnej politike. Podnikatelia a záujmové skupiny by totiž legitímnym spôsobom mali vedieť presadzovať svoje záujmy aj na miestnej úrovni a stať sa tak relevantným partnerom pri tvorbe a pripomienkovaní rozhodnutí samospráv. Dôležité je tiež budovanie imidžu a dobrých vzťahov vyšších územných celkov smerom do zahraničia, pretože práve od schopnosti získať správne informácie a prezentovať sa často závisí pritiahnutie nových investícií a úspech pri čerpaní eurofondov.