Podpredseda SNS Anton Hrnko si vie predstaviť zásah do Ústavy SR, ktorý by sťažil možnosti poslancov iniciovať zasadnutie pléna s cieľom vysloviť nedôveru predsedovi vlády. Povedal to pre TASR s tým, že istý vzor vidí v Nemecku.
"V Nemecku po skúsenosti s Weimarskou republikou, kde bolo odvolávanie kancelára ako na bežiacom páse, zaviedli tzv. konštruktívne vyslovenie nedôvery. Teda kancelárovi možno vysloviť nedôveru len vtedy, keď je v parlamente konštruktívna väčšina, ktorá je schopná už v danej chvíli vytvoriť novú vládu. A ak je kancelár odvolaný, zároveň je menovaný nový kancelár z danej väčšiny, ktorý zostavuje nový kabinet," vysvetlil Hrnko.
Podobný model si vie skôr či neskôr predstaviť aj na Slovensku. "Lebo ísť do odvolávania premiéra bez toho, aby v parlamente bola čo i len minimálna nádej na novú vládu, to je nezmysel a deštruktívny prvok v ústavnom systéme," myslí si. Hrnko pripúšťa, že k danému problému by si ešte museli sadnúť ústavní právnici. Témou koaličných rozhovorov však zatiaľ takáto zmena podľa jeho slov nebola.
Šéf SaS Richard Sulík, ktorý v Nemecku roky žil, pre TASR reagoval, že táto Hrnkova úvaha je vec na diskusiu. Odmietol však, že odvolávanie premiéra opozíciou je na Slovensku podľa súčasných pravidiel deštruktívny prvok. "Je to jedna z možností opozície, ako predsedu vlády dostať do parlamentu a zaoberať sa vecami, ktoré považuje za dôležité. Ak by vláda nekradla, neodvolávali by sme. Nie je to tak, že to robíme bezdôvodne, dôvody predsa existujú. V slušnej krajine by takýto premiér odstúpil. Chápem, že sa to pánovi Hrnkovi nepáči, ale nech potom nesedí v takejto koalícii," odkázal Sulík.
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) si podobne ako Hrnko myslí, že opozícia používa inštitút odvolávania premiéra viac za účelom svojej vlastnej prezentácie. "Pričom, ako vyplýva aj z poslednej schôdze, tie dôvody pre odvolávanie sa vôbec nevzťahujú na osobu premiéra a nemajú nič s vládnutím ako takým. Sú len marketingovým nástrojom," povedal.
Podľa Madejových slov si však treba uvedomiť, že na takúto zmenu je potrebná ústavná väčšina. "Musela by to teda podporiť aj samotná opozícia. Myšlienka je to dobrá, ale mám pochybnosti o jej realizácii za súčasnej politickej situácie," dodal.
Aktuálne sú podmienky nastavené tak, že na iniciovanie mimoriadnej schôdze NR SR s cieľom vysloviť nedôveru premiérovi či členovi vlády je potrebných aspoň 30 podpisov poslancov. Šéf parlamentu potom do siedmich dní schôdzu zvolať musí. Ak by zákonodarný zbor vyslovil predsedovi vlády nedôveru, automaticky končí celý jeho kabinet.