Vláde sa za rok vládnutia nepodarilo stať baštou proti extrémizmu a obnoviť dôveru v demokratické inštitúcie a fungovanie štátu. Opozičné strany sa nezameriavajú na riešenie podstaty problémov a nedokázali verejnosť presvedčiť, že sú alternatívou. Za rast preferencií Kotlebovej strany sú okrem tzv. štandardných strán zodpovedné aj médiá, ktoré kritikou vlády aj opozície v časti elektorátu vyvolávajú presvedčenie, že náprava už nie je možná a riešením je príklon k novej strane.

Odznelo to v utorkovej (28.2.) diskusnej relácii Fakty a argumenty na TABLET.TV, v ktorej pri príležitosti blížiaceho sa prvého výročia tretej Ficovej vlády diskutovali sociológ Michal Vašečka a komentátor týždenníka Trend Marián Leško s publicistom Jurajom Hrabkom.

Podľa oboch hostí rozpad strany #Sieť ani presuny poslancov medzi stranami neovplyvnili charakter vládnutia súčasnej vlády. "Nemyslím si, že by odchody poslancov a príchody z iných klubov boli tým, čo by na Slovensku robilo politické počasie. To politické počasie urobila základná dohoda medzi nosnými vládnymi stranami," povedal Leško.

Vašečka tvrdí, že po voľbách v roku 2016 bola najlepším riešením úradnícka vláda, ktorá by zlepšila atmosféru v krajine, podobne ako sa to stalo v Českej republike a ani Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) by nemala v prieskumoch percentá, aké dosahuje. Obaja hostia pripomenuli, že vláda sa mala stať hrádzou proti extrémizmu a chcela obnoviť dôveru v demokratické inštitúcie a fungovanie štátu, čo sa jej nepodarilo.

"Je prejavom silnej hrádze proti extrémizmu, že najextrémistickejšia strana na Slovensku má v prieskumoch cca o 4 percentá viac, ako mala po voľbách? Je prejavom dôvery v štát to, čo sa stalo v kauze Bašternák? Je posilnením inštitúcií štátu to, čo sa dialo okolo ministra vnútra?" spýtal sa Leško.

Vašečka v tejto súvislosti považuje za dôležitú aj rétoriku vládnych predstaviteľov, ktorá by mala upokojovať vášne, podporovať boj proti korupcii a vrátiť dôveru v parlamentnú demokraciu. Za nebezpečenstvo považuje posun slovenského politického mainstreamu k radikalizmu a populizmu.

Leško vidí jediné pozitívum oproti minulým vládam v zlepšení slovensko-maďarských vzťahoch, na ktorom majú záujem premiéri Robert Fico aj Viktor Orbán. Dobré osobné vzťahy lídrov SNS a Mosta-Híd sa podľa neho preniesli aj medzi voličov oboch strán a politici by tak mali pôsobiť častejšie.