Slovensko má značné problémy v oblasti ľudských práv, súčasťou ktorých je korupcia verejných predstaviteľov a nedôveryhodné súdnictvo, čo sa podpisuje na nízkej dôvere spoločnosti vo verejné inštitúcie, píše sa vo výročnej správe o stave ľudských práv na Slovensku vypracovanej americkým ministerstvom zahraničných vecí.
Správa ďalej poukazuje aj na rozšírenú diskrimináciu voči Rómom, vrátane spoločenskej diskriminácie a násilia a pokračujúcej segregácie rómskych detí vo vzdelávaní a islamofóbnu rétoriku verejných činiteľov naprieč politickým spektrom.
Vážne nedostatky polície
Medzi ďalšie významné problémy v oblasti ľudských práv správa radí fyzické týranie zadržaných osôb a policajné použitie nepovolených detenčných zariadení na zadržiavanie osôb, nedostatok nezávislého dohľadu nad políciou, cielené útoky na nezávislosť tlače využívaním žalôb na ochranu osobnosti členmi politickej, súdnej a finančnej elity, prejavy antisemitizmu od pravicových skupín a násilie, ponižujúce výroky a demonštrácie proti moslimom, utečencom a migrantom.
Podľa správy vláda síce skúmala správy o zneužívaní zo strany príslušníkov bezpečnostných síl a ďalších štátnych inštitúcií, no niektorí pozorovatelia dôkladnosť týchto vyšetrení spochybnili.
Niektorí vládni činitelia sú podľa záverov správy zapletení do korupčných praktík, pričom žiaden z vysoko postavených vládnych činiteľov nebol za korupciu v priebehu roka usvedčený.
Ohrozenie slobody tlače
Pozorovatelia v správe vyjadrili obavy z rastúcej konsolidácie vlastníctva v mediálnom sektore, čo podľa nich ukazuje na potenciálne trvalé ohrozenie slobody tlače.
Pozorovatelia napríklad poznamenali, že väčšina súkromných médií v krajine, vrátane televíznych staníc a tlačených publikácií, je riadená relatívne malým množstvom finančných konglomerátov a bohatých jednotlivcov.
Správa poukazuje aj na správanie členov vlády, ktorí odmietajú komunikovať s dvoma hlavnými denníkmi, kvôli údajnej zaujatosti a odmietnutiu ospravedlnenia za zverejňovanie informácií, ktoré vládni predstavitelia označujú za nepravdivé.
Kauza Bašternák
Správa sa obšírnejšie venuje jednému z niekoľkých významných prípadov údajnej korupcie vlády. Parlamentná opozícia a médiá v júni naznačili, že podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák využil svoj vplyv na zastavenie vyšetrovania Ladislava Bašternáka, realitného investora s politickými konexiami, pre daňové podvody.
Bašternák požiadal o vratky DPH vo výške dvoch miliónov potom, čo údajne kúpil sedem bytov v luxusnom komplexe v Bratislave za 12 miliónov eur v hotovosti. Potom, čo ho opozícia obvinila zo zasahovania do policajného vyšetrovania, Kaliňák verejne poprel akékoľvek spojenie s Bašternákom.
Zamestnanec Tatra banky však následne zverejnil bankové záznamy Kaliňáka dokazujúce, že v roku 2014 a 2016 obdržal 260 000 eur z firmy, v ktorej získal čiastočné vlastníctvo od bývalého spolumajiteľa Bašternáka.
Médiá a protikorupčné mimovládne organizácie tvrdili, že Kaliňák zrejme získal podiel vo firme za cenu nižšiu ako bola jej trhová hodnota, čo naznačuje, že výsledný zisk je odmenou Kaliňákovi za krytie Bašternáka pri vyšetrovaní.
Kaliňák tiež údajne porušil zákon tým, že nezverejnil nákup akcií vo svojom majetkovom priznaní. Po tlaku médií Generálna prokuratúra a polícia znovu otvorila vyšetrovanie podozrenia z Bašternákového daňového podvodu.
Nárast sympatizantov fašizmu
V správe sa spomínajú aj sympatizanti fašizmu. Podľa nej organizované neonacistické skupiny na Slovensku so zhruba 500 aktívnými členmi a niekoľkými tisíckami sympatizantov rozširujú antisemitické idey.
V decembri 2015 krajne pravicová strana ĽSNS zverejnila karikatúru, v ktorej kritizuje financovanie krajiny zo strany EÚ, ktorá zahŕňala aj antisemitskú karikatúru.
Člen ĽSNS zvolený do parlamentu v marci napísal na sociálne médiá, že holokaust bol "rozprávka" a chválil Hitlera. Hoci priame popieranie holokaustu bolo v týchto kruhoch menej časté, dochádza k vyjadrovaniu podpory slovenskému fašistickému štátu, ktorý deportoval desiatky tisíc Židov, Rómov, a iných do vyhladzovacích táborov.
V priebehu celého roka, krajne pravicové skupiny organizovali menšie akcie pri príležitosti významných udalostí spojených s fašistickým slovenským štátom a jeho prezident Jozefom Tisom. Dňa 14. marca a 19. apríla ĽSNS usporiadala spomienkové akcie pri príležitosti vzniku fašistického slovenského štátu v roku 1939 a popravy Tisa v roku 1947.