Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) aj po sobotňajšom republikovom sneme povedie doterajší predseda a zakladateľ Vladimír Mečiar. Pri hlasovaní o jeho kandidatúre sa zdržal len jeden delegát. Lídrom pre budúce parlamentné voľby sa stal Viliam Veteška, ktorý je zároveň aj podpredsedom pre zahraničie. Lídrom voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa stal Sergej Kozlík. Predsedom Rady HZDS a zároveň predsedom tieňovej vlády hnutia je Tibor Mikuš. Podpredseda HZDS pre sociálnu oblasť bude Anton Blajsko, pre médiá Ján Kovarčík, pre vnútornú politiku Milan Urbáni a pre verejnú správu Ľuboš Lackovič. Post podpredsedu HZDS pre oblasť ekonomiky ostal neobsadený, rozhodne o ňom republikové predstavenstvo. Ústredným tajomníkom sa stal František Blanárik. Ako vo svojom úvodnom prejave zdôraznil predseda HZDS Vladimír Mečiar, činnosť všetkých funkcionárov bude hodnotiť ďalší snem, ktorý by sa mal konať vo februári 2003. Ten by sa mal zaoberať aj nomináciami na kandidátov za poslancov EP a prezidenta SR. Delegáti snemu schválili aj zmenu stanov. Po ich registrácii na Ministerstve vnútra SR bude oficiálny názov hnutia Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko. Podľa nových stanov bude odchod z poslaneckého klubu znamenať automatickú stratu členstva v hnutí. Je to reakcia na odchod skupiny Vojtecha Tkáča. Krajské organizácie už nebudú mať právo iniciovať zvolanie mimoriadneho republikového snemu, o tom bude môcť rozhodnúť len republikové predstavenstvo. Napriek informáciám, že predseda HZDS stratí výlučnú právomoc navrhovať podpredsedov hnutia, k tejto zmene nakoniec nedošlo. HZDS ako jediný politický subjekt v SR má priamo v stanovách zakotvené ustanovenia týkajúce sa európskej integrácie - definuje sa ako "nástroj demokratickej účasti občanov na politike EÚ", ktorý "pomáha vytvárať a prehlbovať aj európske občianstvo".
Opozičná politika hnutia
V. Mečiar vo svojom úvodnom prejave zdôraznil, že hnutie nebude "ozvenou vlády", ale musí predkladať vlastné návrhy. Jedným z nich je vytvorenie druhej komory parlamentu - Senátu, ktorý by mal mať 30 členov. Dolná komora NR SR by mala mať 120 členov. Právo prezidenta vracať zákony by prešlo na Senát, ktorého predseda by bol zároveň viceprezidentom. Poslanci by mali byť volení jednokolovým väčšinovým systémom. K otázke interrupcií predseda HZDS uviedol, že cieľom je ich zastavenie, ale musí sa tak stať osvetou a vzdelávaním, zákaz interrupcií je najhorší prostriedok. Preto HZDS podporí návrh novely tohto zákona z dielne ANO. HZDS je podľa neho akceptované v zahraničí, pretože má zástupcov vo všetkých európskych štruktúrach. Sociálny rozmer HZDS sa prejavuje v podpore aktivít odborárov, ale aj v podpore prezidenta, ktorý vrátil do NR SR zákon o zvýšení dôchodkov. HZDS však nemá záujem o predčasné voľby.
Hosť Ivan Lexa
Medzi hosťami snemu najväčšiu pozornosť upútal bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa, oznámenie jeho mena vyvolalo medzi delegátmi dlhotrvajúci potlesk. Jeho stíhanie označil V. Mečiar za súčasť úsilia o elimináciu HZDS po roku 1998. Najviac si to "odniesol" I. Lexa, ktorý bol vo väzení "nezaslúžene za skutok, ktorý sa nestal", na základe výpovedí svedkov, ktorí sa sami priznali k účasti na spáchaní trestných činov, prípadne utajených svedkov, ktorí za svoju výpoveď dostali milión šilingov.
Za všetko môžu iní
"Zasmradili, ušli," vyhlásil V. Mečiar na adresu bývalých členov HZDS, ktorí vytvorili pred voľbami HZD, prípadne odišli po voľbách. Podľa neho práve oni boli dôvodom izolácie HZDS na medzinárodnej, ale aj domácej politickej scéne. Vyslovil tiež predpoklad, že niektorí sa odchodom z hnutia chceli vyhnúť trestnému stíhaniu. Za svoju chybu označil to, že sa nimi nechal oklamať a veril im. HZDS sa nezmieri so stratou 11 poslaneckých mandátov a bude trvať na ich vrátení.