Svah nad frekventovanou Devínskou cestou v Bratislave sa opäť ozýva. Z jeho brala sa totiž ešte v stredu (5.4.) zrútilo k okraju vozovky niekoľko veľkých kusov skál. Mimoriadnu situáciu začalo okamžite riešiť hlavné mesto ako správca komunikácie.
Primátor Ivo Nesrovnal sa už stretol so starostkami oboch dotknutých mestských častí, teda Danou Čahojovou z Karlovej Vsi a Ľubicou Kolkovou z Devína, ale aj s náčelníkom mestskej polície a geológom, aby sa dohodli na ďalších krokoch. TASR o tom dnes informovala hovorkyňa mesta Zuzana Onufer.
"Vyhlásime mimoriadnu situáciu, Karlova Ves zvolá krízový štáb," skonštatoval Nesrovnal s tým, že mestská časť zároveň na Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zašle hlásenie o aktívnej svahovej deformácii.
Pre zvetraný skalný svah totiž hrozí nebezpečenstvo ďalšieho uvoľnenia skalných blokov. Skalné zrútenie obhliadol medzitým aj privolaný geológ, mesto by následne malo zabezpečiť vypracovanie inžiniersko-geologického posudku spolu s návrhom sanačných opatrení.
V predmetnom úseku je v súčasnosti vozovka zúžená a miesto zosuvu je ohradené červeno-bielou páskou a výstražným značením. V mieste zrútenia skál majú pribudnúť betónové zvodidlá, osadené bude tiež prenosné svetelné značenie a cesta bude prejazdná v jednom jazdnom pruhu. "Nedeľný Národný beh Devín - Bratislava nebude touto situáciou ohrozený. V spolupráci s organizátormi odkloníme bežiacich ďalej od svahu prenosným značením," dodala Onufer.
Tohtotýždňový zosuv skál nie je prvým, už v septembri 2014 sa zosunula zemina a blato do priestoru medzi ulicou Nad Sihoťou a Devínskou cestou. Dĺžka zosuvu bola vtedy 15 metrov. Práce na sanácii sa začali 4. apríla 2016 a ukončili ich 24. augusta toho istého roku. Náklady dosiahli takmer 134 tisíc eur, z čoho viac ako 100 tisíc eur išlo z Environmentálneho fondu, zvyšok zaplatilo mesto zo svojho rozpočtu. V rámci sanácie sa zabezpečil zosunutý svah, opravil sa poškodený lesný chodník Nad Sihoťou, ako aj priľahlá komunikácia.
Problémový svah odborníci zastabilizovali a sanovali ukotveným železobetónovým základom, na ktorom osadili tri rady gabiónov z lomového kameňa. Stabilitu komunikácie zabezpečuje päť železobetónových rebier kolmých na cestu, ktoré sú pripevnené ku skale oceľovými kotvami. Rebrá sú spojené pomocou oceľovej výstuže so zárubným múrom, ktorého dĺžka je viac ako 18 metrov. Na tento múr je pomocou kotiev pripevnená rímsa so zvodidlami.