Prvú nomináciu dostala Súdna rada minulý štvrtok. V nej za predsedníčku najvyššieho súdneho orgánu v SR navrhla Sudcovská rada pri Krajskom súde v Žiline súčasnú členku Súdnej rady Idu Hanzelovú. Jej kandidatúru podporili aj Sudcovské rady pri Krajskom súde v Košiciach, pri Vyššom vojenskom súde v Trenčíne, Združenie sudcov Slovenska a 24 sudcov NS. V piatok sa verejnosť dozvedela aj meno ďalšieho nominanta, člena trestného kolégia NS Štefana Minárika, ktorého navrhla Slovenská únia nezávislého súdnictva. Posledným kandidátom na šéfa NS sa stal predseda trestného kolégia NS Harald Stiffel. Jeho kandidatúru na predsedu súdu Súdnej rade podporilo 13 sudcov NS.
V prípade zvolenia Hanzelovej, na čo by bolo potrebných 10 z celkovo 17 hlasov obsadených členských kresiel Súdnej rady, však môže vzhľadom na jej manželský pomer ku generálnemu prokurátorovi Milanovi Hanzelovi vzniknúť zaujímavý stav. Na čele dvoch vrcholných inštitúcií dohliadajúcich na zákonnosť vyšetrovania a rozhodovanie o opravných prostriedkoch v súdnych sporoch v SR by boli manželia. To by sa mohlo v budúcnosti stať potenciálnym zdrojom podozrení zo vzájomného ovplyvňovania inak nezávislých inštitúcií, či prinajmenšom konfliktom záujmov v morálnej rovine. Historické pozadie kandidáta Minárika by mohlo byť tiež zárodkom nečakaných situácií. Ešte exminister spravodlivosti Ján Čarnogurský mu totiž vyčítal, že v čase pred rokom 1989 súdil v sporoch s disidentmi. V tejto veci požiadal vtedajšieho predsedu NS Štefana Harabina, aby Minárika odvolal z pozície predsedu trestného kolégia NS. Keď Harabin odmietol stal sa Minárik rozbuškou konfliktu medzi predsedom NS a ministrom. Okrem toho bol Minárik jedným zo sudcov NS, ktorým Harabin pred odchodom z funkcie priznal štedré odmeny za mimosúdnu činnosť. Stiffel v súčasnosti okrem NS pôsobí ako pedagóg na Právnickej fakulte UK. Keďže jeho kandidatúru podpísali sudcovia organizovaní i v Združení sudcov i v Sudcovskej únii, má spolu s kreditom experta trestného práva teoretické predpoklady na to, aby sa stal víťazom tretej voľby predsedu NS po tom, ako vypršalo funkčné obdobie Harabinovi. Oproti protikandidátom navyše nikdy nebol členom komunistickej strany. Aj on však bol na Harabinovom "rozlúčkovom" zozname odmenených sudcov. Spolu s Minárikom bol členom trojčlenného senátu, ktorý váhou dvoch hlasov rozhodol o prepustení Ivana Lexu z cely policajného zaistenia po tom, ako sa ho minulý rok v lete podarilo po dvojročnom úteku prepraviť do SR.
Ďalší pokus o zvolenie predsedu NS sa asi neponesie v podobnej nálade, v akej sa volilo v decembri i v máji a teda v konfrontácii dvoch krídel dnešného slovenského súdnictva. Nominovaní kandidáti by nemali hrať len úlohu akýchsi figurantov pred ďalšou voľbou. Ešte v máji o účasti vo štvrtej voľbe uvažoval Majchrák a pravdepodobne aj Harabin. Členovia Súdnej rady sa dostanú pred šalamúnske rozhodnutie zvoliť jedného z navrhnutých sudcov, alebo ich nezvolením opäť odsunúť voľbu. Hrabovský však uviedol, že rada si uvedomuje, aké napätie v spoločnosti i v súdnictve neobsadenie funkcie predsedu NS spôsobuje.
| Voľba predsedu NS SR | |
|
Poradie |
Kandidáti |
| 1. voľba (december 2002) | Štefan Harabin, Sergej Kohút |
| 2. voľba (máj 2003) | Štefan Harabin, Juraj Majchrák, Štefan Karabin |
| 3. voľba (23. jún) | Ida Hanzelová, Štefan Minárik, Harald Stiffel |
| Zdroj: hn | |