Čo ste si ako dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského predstavili po nástupe novej vlády pod pojmom rozviazané ruky?
Myslíte si, že politici vládnej koalície, ktorí po nástupe k moci zverejňovali rôzne plagáty s fotkami osôb patriacich podľa ich názoru za mreže, nezasahovali do práce orgánov?
Ako vnímate rozviazané ruky po vyše dvoch rokoch?
Situáciu vidím tak, že viaceré veci a viacerí predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní, či už v radoch polície, alebo niektorých prokuratúr si pojem rozviazané ruky pomýlili s pojmom svojvôľa. Že si môžu robiť, čo chcú, a že môžu do odôvodnení svojich rozhodnutí napísať prakticky čokoľvek a je to jedno.
Ktoré rozhodnutie vás doteraz možno najviac zarazilo? Pri čítaní ktorého vám napadlo slovíčko svojvôľa?
Svojvôľa znamená, že máme rozhodnutia, ktoré nie sú dostatočne odôvodnené. Sú síce odôvodnené nejakými všeobecnými vyjadreniami, ale nie sú odôvodnené konkrétnymi argumentmi v súvislosti s daným prípadom. Príkladom typických svojvoľných rozhodnutí sú v poslednom čase viaceré rozhodnutia o väzbe. Stačí, že napíšu, že obvinenému hrozí vysoký trest, že je dôvodná obava, že sa bude skrývať alebo že ujde, prípadne, že bude ovplyvňovať svedkov, a je to.
Často sa stáva, že súdy potvrdia aj tú riadne nezdôvodnenú väzbu, na čo sa pri kritike následne odvolávajú policajti i prokurátori.
Z materiálneho hľadiska, teda z hľadiska hľadania pravdy, nebavíme sa teraz o formách alebo o štruktúre výkonu moci, sú sudcovia a prokurátori rovnakí právnici, skončili rovnaké školy, majú podobné odborné skúšky a čisto z toho odborného hľadiska preto nie je dôvo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.