Napriek tomu, že žijeme v pomerne pohnutých časoch, spojené voľby prakticky žiadne veľké prekvapenie nepriniesli. Boja sa voliči riskovať zmenu?

Myslím si, že sú veľmi dobrou vzorkou toho, akým spôsobom voliči uvažovali. Dobrý príklad sú Košice. Tamojší kandidáti, či už na župana alebo na primátora, sa počas funkčného obdobia dopustili viacerých chýb, no aj napriek tomu dokázali zvíťaziť. V podstate to možno brať aj ako referendum o Smere a Hlase. Či už župan Rastislav Trnka, alebo primátor Jaroslav Polaček sa počas funkčného obdobia prejavili ako nie celkom ideálni kandidáti. No kandidáti Smeru a Hlasu, ktorí sa im postavili, sa neprejavili ako dostatočne zdatní, aby ich dokázali poraziť.

A to do istej miery platí v celoštátnom meradle, aspoň keď sa bavíme o veľkých mestách a župách. V malých obciach majú tieto voľby úplne iný charakter. Vo veľkých sídlach nemajú ľudia možnosť poznať kandidáta osobne, takže stranícka príslušnosť zavážila. Konzervativizmus je tu prítomný. Nie však v zmysle uchovania konkrétneho človeka, ale v snahe dostať do čela niekoho, kto im pripomenie časy, keď na čele mesta nestál primátor Smeru. Takže stranícke tričko zavážilo, preto zvíťazili aj neideálni kandidáti.

V Košickom kraji teda zvíťazil so ziskom vyše 50 percent Rastislav Trnka, ktorý v minulom roku čelil napríklad kauze okolo podozrivého nákupu teplomerov. Ako je možné, že to voličov neovplyvnilo?

Pretože ponuka zo strany opozície bola horšia. Tá sa navyše sama roztrieštila, keď Hlas a Smer postavil každý vlastného človeka. N...