Celé Slovensko sa viac ako týždeň pozeralo na bezvýsledné rokovania lekárskych odborov s vládou. Čo ste pri pohľade na tú situáciu videli vy?

Veľmi to komentovať nechcem, lebo sa to Nemocnice Bory priamo netýka. Na odľahčenie poznamenávam, že na Boroch nikto výpoveď nedal. Samozrejme, hovorím to aj v kontexte skutočnosti, že sme v štádiu, keď do nemocnice ešte len naberáme ľudí. Ak však začnem hovoriť vážne, tak trucovanie časti slovenských lekárov sa týka najmä štátnych nemocníc a je len ďalším dôkazom úpadku slovenského zdravotníctva. Ak aj nakoniec odborári štát dotlačia, kam chcú, asi by nemali byť na seba veľmi hrdí. Navyše tvrdeniu odborárov, že to robia v záujme pacienta, uverí už len málokto.

Konflikt štát verzus Lekárske odborové združenie sa, samozrejme, nepriamo týka nás všetkých, vrátane súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Slovenské zdravotníctvo je v hlbokej kríze, ale o nápravu by sa určite nemali snažiť odborári, ktorí nielenže nevedia, ale nenesú žiadnu zodpovednosť za dôsledky svojho konania. Navyše sa neriadia zásadou: „Viac pláce za viac práce“, ale propagujú nesprávny svetonázor: „Viac pláce za menej práce“.

Takto to vyzerá v nedávno skolaudovanej Nemocnici Bory: 

Keď sa na to pozriete z nadhľadu ako manažér v zdravotníctve, bola ponuka štátu na začiatku pre lekárov adekvátna, alebo mali hneď dať viac?

Na úvod treba poznamenať, že lekári, sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by mali byť zaplatení adekvátne. To isté však platí aj pre iné rezorty a iné profesie v kontexte možností, v akých sa Slovensko nachádza. Odmena zamestnanca sa musí odvíjať od množstva a kvality vykonanej práce, pričom o tom má vždy rozhodovať priamy nadriadený. V našom prípade je to riaditeľ nemocnice. Mzdová motivácia nie je turecký trh a tak si nemyslím si, že odmeňovanie založené na platových tabuľkách je správna cesta.

Tento model je pozostatkom spred roka 1989 a pretrval už len na pár miestach. Žiaľ, zdravotníctvo je toho smutným dôkazom. Mimochodom, takúto dobu som zažil a stále platí, že tento model odmeňovania je trestom pre ambicióznych a pracovitých a požehnaním pre tých druhých. Ďalej platí, že vek nie je zásluha, ale biologický stav, a tak odmeňovanie založené na „zostarnutí“ nie je správna cesta, keďže nevyjadruje prínos lekára pre pacienta, nemocnicu či akcionára. Ostatné sektory, našťastie, fungujú bez tabuľkových platov.

Pokiaľ vytvoríme stav nerovnováhy v systéme odmeňovania, napríklad v kategórii lekár, prejaví sa to v celom systéme zdravotníctva. Výsledkom bude ešte väčšia nespokojnosť medzi zamestnancami, ale, žiaľ, aj medzi pacientmi a nastane presne opak toho, o čom sa nás snažia presvedčiť odborári.

Objavil sa nápad so stabilizačným alebo náborovým príspevkom, v ktorom chcela vláda dať lekárom jednorazovo 10- až 30-tisíc eur tisíc eur. Čo na to hovoríte?

Nepáči sa mi to, keďže ide o nesystémové riešenie. Vôbec netuším, či zástupcovia štátu rozlišujú rozdiel medzi spokojným a motivovaným zamestnancom – lekárom? Pravdepodobne nie. Inými slovami, ak si štát nevie získať srdcia zamestnancov, musí si kupovať ich ruky.

Povedali ste, že priamo sa vás tento spor netýka, ale nepriamo áno. Ako?

Pokiaľ príde k významnému posunu platov nemocničných lekárov, tak sa to týka prirodzene všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Navyše špecializovaná ambulantná starostlivosť bude ešte menej at...