Novoročná vražda v Michalovciach vyvolala veľký ohlas. Obyvateľ tamojšieho geta Angi Mlyn podľa polície dobodal na ulici ženu a ukradol jej peniaze. To vzbudilo vášne medzi majoritou a tamojšou rómskou komunitou. Z vášho pohľadu, čo sa týka prevencie pri segregovaných komunitách, zlyhal štát alebo išlo o zlyhanie jednotlivca?
Myslím si, že v tomto prípade zlyhala samospráva, keď nevyužívala prostriedky z európskych fondov. Niektorí starostovia a primátori jednoducho nechcú peniaze na integráciu Rómov, lebo to nie je populárna téma. Myslím si, že to je prípad aj Michaloviec. Pravdou je, že aj úrad rómskeho splnomocnenca by mal v tejto téme viac komunikovať. Správne a efektívne použitie vyčlenených peňazí pomôžu všetkým v meste či obci. Nielen Rómom, ale aj majorite.
Miestni hovoria, že sa necítia bezpečne, v lokalite je známa osada Angi Mlyn. Tá sa do pozornosti médií dostala už v minulosti, keď tam postavili segregačný múr. Slovensko má v programovom období Európskej únie od vlaňajška do roku 2027 možnosť čerpať 900 miliónov eur na inklúziu rómskych komunít. V minulom rozpočtovom období to bolo 300 miliónov eur. Prečo sa nedarí vyriešiť tieto lokality?
Ako som hovoril, tieto peniaze sa nevyužívajú naplno, pričom v mnohých lokalitách by vedeli výrazne zlepšiť situáciu a životné podmienky tamojších obyvateľov. Jedným z pridružených javov chudoby je aj zvýšená kriminalita. Ak sa nám podarí znížiť v týchto getách a osadách chudobu, tak verím, že aj miera kriminality by tam klesla. A to nehovorím len o Angi Mlyne, ale o viacerých, kde by sa bezpečnostná situácia mohla zlepšiť. Sú hlavnými nástrojmi na to, aby sa znižovali rozdiely medzi majoritou a rómskou komunitou. Na druhej strane sú aj nepopulárne. Máme ohlasy niektorých starostov alebo tých, ktorí kandidovali v jesenných voľbách, že niekde ľudia nevnímajú pozitívne, ak samospráva ide do „rómskych projektov“. Snažíme sa motivovať starostov a primátorov, aby ich viac využívali.
Zostáva vám 72% na dočítanie.