Špecializovaný trestný súd ŠTS v Pezinku musí odznova pojednávať kauzu obžalovaného Lehela Horvátha, označovaného za "hrobára" zločineckej skupiny dunajskostredského gangu sátorovcov. Dôvodom je, že obžalovaný nesúhlasil so zmenou v zložení senátu. Pôvodne dostal doživotie, ale Najvyšší súd vlani tento verdikt zrušil a prípad vrátil späť prvostupňovému súdu.
Najvyšší súd okrem iného namietal právnu kvalifikáciu niektorých skutkov, tiež skutočnosť, že sa prvostupňový súd nezaoberal spoluprácou obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní. Výhrady mal aj k posudzovaniu dĺžky trestu. Za potrebné považuje i opätovné posúdenie nevyhnutnosti uloženia trestu prepadnutia majetku.
Námietka
Pôvodne uložený doživotný trest odňatia slobody považuje obžalovaný Lehel Horváth za nezákonný a nedôvodný. Hovorí o svojvôli predsedníčky senátu Pamely Záleskej. Podal námietku zaujatosti, žiadal o pridelenie prípadu inému senátu.
Súd o námietke zaujatosti nebude rozhodovať. "Obžalovaný popisuje skutočnosti, o ktorých už bolo rozhodnuté," vysvetlila Záleská s tým, že obžalovaný navyše namieta procesný postup.
Lehel Horváth čelí obžalobe pre päť vrážd, tiež pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny sátorovcov, aj pre krádež 45,5 milióna slovenských korún z bezpečnostnej schránky v Dunajskej Strede. Na pojednávaniach v minulosti tvrdil, že bol nezákonne obvinený.
"Nikdy som pre sátorovcov nič nerobil. Všetko, čo som spravil, bolo z panického strachu z Ľudovíta Sátora. Nikdy som nikoho nezavraždil," uviedol obžalovaný vo svojej utorkovej výpovedi.
Očakával miernejší trest
Priznal, že zakopal privezené mŕtve telá na slepačej farme. "Nemal som inú možnosť," podotkol. Poukázal na to, že za spoluprácu s políciou očakával miernejší trest ako pôvodne uložené doživotie. "Veril som tomu, že budem oslobodený alebo dostanem podmienečný trest," zdôraznil.
Medzi zavraždenými mal byť bos skupiny Ľudovít Sátor, tiež biele kone i jeden z ďalších bosov gangu Andrej Reisz. Ten bol označovaný za účtovníka skupiny. "Hrobár" ho mal zavraždiť už v roku 2006 po dohode s ďalšími členmi skupiny sátorovcov.
Prvej vraždy Čabu Kariku sa podľa obžaloby mal dopustiť už v roku 2003. Svoje obete mal obžalovaný zastreliť, v jednom prípade aj pomlieť v mlynčeku na mäso. Zakopané mali byť v areáli bývalého družstva v Čótfe pri Dunajskej Strede.