Jednotlivé prepojenia aktérov najmä na pozíciách stredových hráčov v korupčnom reťazci Dobytkár aktuálne opísal aj šofér kľúčového svedka Ľubomíra Kropila. Ten údajne fungoval ako „vybavovač“ úplatkov za projekty v Pôdohospodárskej platobnej agentúre za éry oligarchu Smeru Norberta Bödöra, ale aj následne vo vetve mecenáša SNS Martina Kvietika. Kropilov šofér teraz na súde v Banskej Bystrici potvrdil to, čo obžalovaný exriaditeľ agentúry Ľubomír Partika dlho popieral.
Ako systém fungoval
Kropil vo svojich piatich výpovediach v prípravnom konaní opísal, ako korupčný systém fungoval. Od príprav tzv. zmlúv o dielo s malými agropodnikateľmi, ktorí museli odvádzať „provízie“ z jednotlivých agrodotácií, až po odovzdávanie peňazí v hotovosti o poschodie vyššie. A to vtedajšiemu výkonnému riaditeľovi v Pôdohospodárskej platobnej agentúre Ľubomírovi Partikovi a od roku 2016 sprostredkovateľovi Marekovi Kodadovi, ktorý vinu priznal a pri odhaľovaní korupcie spolupracuje. Obaja vraj následne posúvali úplatky vyššie. Kodada údajne Kvietikovi a riaditeľovi agentúry Jurajovi Kožuchovi a Partika zas vraj Petrovi Kubovi, ktorý ich mal „preprať“ a posunúť Bödörovi a časť späť Partikovi.
„S Partikom som sa stretával v Bratislave na parkoviskách alebo benzínových pumpách, kde ma Ing. Tokarčík, môj zamestnanec, vysadil z vozidla. Následne som si prisadol do auta k Partikovi a odovzdal som mu peniaze v hotovosti podľa dohody. Finančnú hotovosť som mu odovzdával v obálke vo výške desať percent z každého jedného projektu. Minimálne som mu odovzdal sumu 50-tisíc eur a najviac 450-tisíc eur,“ vypovedal viackrát zhodne Kropil.
Partika vraj aj zvyšoval nároky, z 10 percent bolo čoskoro 14 percent a z nich následne 18 percent. Celkovo podľa svojich slov vraj Partikovi posunul 3,1 milióna eur.
Kropil na hlavnom pojednávaní v júni minulého roku čiastočne poprel, čo vo svojich piatich výpovediach dovtedy vierohodne tvrdil. Odrazu si spomenul len na 40-tisíc eur, ktoré dal svojmu priateľovi Partikovi za „všeobecné informácie“, a to také, ktoré si mohol nájsť verejne dostupné na internete. Sumu 3,1 milióna vraj poslal na účet spoločnosti PORAGRO.
Pumpy a parkoviská zapieral, márne
Ľubomír Partika od začiatku vylučuje, že by inkasoval od Kropila, ktorý mu pôvodne vybavil miesto na PPA, akékoľvek peniaze. V prípravnom konaní, a aj po výpovedi Kropila na súde, popieral aj ich spoločné stretnutia na pumpách a parkoviskách.
Vyzerá to, že pamäť slúži najmä spomínanému Kropilovmu šoférovi Jozefovi Tokarčíkovi. Ten totiž z benzínok a parkovísk, na ktoré vozil Ľubomíra Kropila, neodišiel, ako si jeho šéf myslel, ale čakal ho vraj na mieste.
„Pokiaľ som pána Kropila doviezol na parkovisko alebo čerpaciu stanicu, ja som sedel v aute a on išiel do budovy pumpy alebo do auta obchodného partnera. Spoznal som pána Miklasa, Kodadu a pána Partiku,“ hovoril na Špecializovanom trestnom súde Jozef Tokarčík. Partika až vo svojej výpovedi niekoľko týždňov po Kropilovi priznal jedno stretnutie na pumpe pri Auparku.
Na otázku, že si pôvodne na „zrazy“ s Kropilom na pumpách a parkoviskách nespomínal, povedal: „Už neviem, čo som presne povedal, ale priznal som, že sme boli s pánom Kropilom kamaráti a že sme sa stretávali.“
Jozef Tokarčík si spomenul aj na oslavu narodenín Ľubomíra Kropila v Ladomerskej Vieske. Boli na nej Ľubomír Partika, Marek Kodada, ale aj zamestnanec agroagentúry Tomáš Monosza, ktorý podľa Kodadu bezodplatne posúval informácie o projektoch.
Lístočky s firmami
Monosza bol v rokoch 2018 až 2020 šéfom vyhodnocovateľov projektov na regionálnom pracovisku PPA v Nitre. Na súde opísal priam neuveriteľné praktiky. Obzvlášť intenzívne vtedy v „biznise“ pomáhal svojim kamarátom, vybavovačom Viktorovi Miklasovi a Marekovi Kodadovi. Stretávali sa niekedy raz týždenne, inokedy párkrát za mesiac.
„Mohol sa pýtať na desiatky konkrétnych žiadateľov. Pýtal sa, tak som mu odpovedal, ako medzi dvomi kamarátmi,“ hovorí Monosza. Kodada mu dával „na káve“ lístočky s názvami firiem. „Ukázal mi lístok s piatimi firmami, aby som sa pozrel, či je to dobre urobené,“ tvrdí. Takýchto lístočkov s menami žiadateľov dostal za roky od Kodadu približne desať. A vždy mu, ale aj Miklasovi, vyšiel v ústrety a vo väčšine prípadov vedel poskytnúť obom kamarátom dôverné informácie o stave hodnotenia projektov. Splnomocnenie od nich nežiadal. Bral to ako prirodzenú vec. Stačilo mu, že sa pohybujú v poľnohospodárstve a Kodada pozná šéfa agroagentúry Juraja Kožucha.
A ako im pomáhal? „Dostával som tie výzvy, takže takto som mal prehľad o projektoch. Keďže som bol v kontakte so svojimi podriadenými hodnotiteľmi, mal som informácie na stole. Kolega, ktorý projekt hodnotil, mi ho priniesol.“
Úplatky z dotácií údajne tiekli cez viacero firiem. Jednou z nich bola podľa všetkého Miklasova spoločnosť PORAGRO. Monosza v nej mal v čase, keď bol Miklas v zahraničí, dispozičné právo na účet firmy a urobil pre Miklasa aj niekoľko prevodov.
Monoszova súčasná manželka je bývalá riaditeľka sekcie projektových podpôr agroagentúry Lucia Szlamenková. Tá pôsobila v blízkosti bývalého generálneho riaditeľa Juraja Kožucha. Ten vraj dokonca požiadal svojho kamaráta Kodadu, aby pre ňu zabezpečil auto. Monosza potvrdil slová Mareka Kodadu, že vozidlo jeho polovička dodnes užíva. Na otázku, či ho nechce vrátiť, povedal: „To sa musíte opýtať pána Kožucha, akú majú dohodu.“
Projekt pre súkromnú firmu
Nelichotivé pomery na Pôdohospodárskej platobnej agentúre opísal pred senátom Špecializovaného trestného súdu aj bývalý dlhoročný vyhodnocovateľ projektových podpôr agroagentúry Pavol Kyman. Na otázku prokurátora, či vie o nejakej korupčnej činnosti na agentúre, povedal, že zo strany žiadateľov boli pokusy, či „by sa nedalo niečo, keď sme boli hodnotitelia, ale vždy sme ich odkázali na odbor metodiky“.
Podľa Kymana mal Ľubomír Kropil vždy informácie o výzvach, ktoré budú vyhlásené, so značným predstihom. To zohrávalo dôležitú rolu a výhodu v podnikaní, keďže sa „uprednostnení“ žiadatelia vedeli na výzvu v značnom predstihu pripraviť. Kropil vraj disponoval aj informáciami o vyhodnocovaných projektoch. „Zvykol ma osloviť, čo si ako hodnotiteľ myslím, či je oprávnený alebo neoprávnený nejaký projekt, či by daný výdavok vôbec mohol byť financovaný z NFP,“ spomína.
Kyman pred súdom tvrdil, že žiaden úplatok od Kropila neprijal. Privyrobil si však neštandardne, keď ako zamestnanec agentúry vypracoval projekt SEVITA. „Od pána Podmajerského som prijal finančné prostriedky za vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok. V danom čase som bol kontrolórom na PPA a nemal som vplyv na hodnotenie, ani som nikoho v súvislosti s projektom nekontaktoval,“ hájil sa. Koľko mu za vypracovanie žiadosti zaplatili, si už nevedel spomenúť.
V časoch bujarého úplatkárstva na platobnej agentúre podľa svedka údajne pôsobili omnoho väčšie poradenské firmy, ako boli tie Kropilove a Miklasove. „Tie si nabrali obrovské množstvo projektov, bola veľká chybovosť, žiadatelia sa sťažovali, že tieto firmy sa im nestíhajú venovať, nevedeli reagovať, neboli odborne zdatní,“ hovorí Kyman.
Odplata za odplatu
Na vyhodnocovaní projektov v agentúre pracoval aj Ľubomír Bene. S Monoszom a Kodadom boli priatelia a chodili vraj na spoločné obedy. Keď mu prokurátor Rastislav Hruška osviežil pamäť jeho výpoveďou pred vyšetrovateľom, spomenul si, ako posúval informácie von. Marek Kodada sa ho pýtal na konkrétne projekty – v akej fáze hodnotenia sú a kedy budú ukončené. „Napriek tomu, že nepracoval na PPA, som mu tieto informácie dal. Tým, že mi radil v odborných veciach, to bola odplata za odplatu. Myslím, že sa ma pýtal aj na chyby a nedostatky konkrétnych projektov, ktoré treba odstrániť.“
Súdny proces v kauze Dobytkár bude pokračovať v marci.