V televízii sa nedávno skončil dokumentárny seriál ŠtB: Prísne tajné. Je dnes verejnosť ešte citlivá na problematiku Štátnej bezpečnosti?
Zdá sa, že ju stále citlivo vníma. Jej aktivity sú síce dostatočne zmapované, nie však uzavreté. V kultúrnom vedomí stále hrajú svoju rolu. Stále treba o nej hovoriť a rozlišovať medzi preverovanými či nepriateľskými osobami ako disidenti či členovia tajnej cirkvi a osobami s označením TS – tajní spolupracovníci.
Dokážu ešte ľudia rozlišovať medzi pojmami ako agent ŠtB alebo dôverník?
Medzi vedomých spolupracovníkov patrili tí, ktorí vedeli, s kým majú do činenia. Časť z nich fungovala na „vlasteneckom“ postoji, nenávisti voči demokracii alebo cirkvi, niektorých ŠtB vydierala. Iní zase v spolupráci s ňou hľadali privilégiá ako vycestovanie do zahraničia, prijatie svojho dieťaťa na vysokú školu, možnosť kariérneho postupu. Na najvyššom stupni vedomej spolupráce stáli rezidenti. Riadili viacerých agentov, nielen doma, ale aj za hranicami, kde viedli aj akcie proti demokratickým krajinám. Za jedného z najznámejších pracovníkov rezidentúry môžeme považovať Juraja Širokého, bývalého šéfa hokejového zväzu, známeho aj ako majiteľa firmy Váhostav. Ten pôsobil v USA.
Ktorá kategória ŠtB bola najpočetnejšie obsadená?
Agenti. Za nimi logicky nasledovali kandidáti tajnej spolupráce, teda budúci potenciálni agenti. Ďalšou skupinou boli držitelia konšpiračných a prepožičaných bytov. Na najnižšom stupni stáli nevedomí spolupracovníci – dôverníci. Nemuseli vedieť o spolupráci s ŠtB, iba jej členov tajne navštevovali s informáciami o rodine alebo kolegoch z práce. Nemali znalosť o svojej evidencii.
Zmenili sa postoje verejnosti oproti 90. rokom minulého storočia, keď intenzívne sledovala jednotlivé kauzy? Momentálna aféra okolo ministra životného prostredia Jána Budaja na pár dní rozbúrila hladinu.
Domnievam sa, že spoločnosť je rezistentnejšia. Ľudia však už tak nerozumejú štruktúre ŠtB, a keď...
Zostáva vám 85% na dočítanie.