Pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie sa uskutočnilo v sobotu popoludní v Bratislave spomienkové podujatie. Spojené bolo s kladením vencov na Námestí Eugena Suchoňa.
Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger počas príhovoru poznamenal, že Sviečková manifestácia bola nielen o slobode vierovyznania, ale aj o slobode ako takej. "Práve Sviečková manifestácia bola jasnou ukážkou toho, ako kresťania slobode rozumejú, ako ju presadzujú, nezabúdajú na zodpovednosť a vedia, že cesta k slobode vedie skrz trpezlivosť a skrz toho, že sa nikdy nevzdajú," poznamenal premiér. Na podujatí sa v hlavnom meste zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) či viacerí ministri.
Viacerí politici si počas soboty pripomenuli 35. výročie Sviečkovej manifestácie. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď poznamenal, že Bratislavský Veľký piatok bol svetlom nádeje blížiaceho sa konca totality. Aj dočasne poverená ministerka investícií SR Veronika Remišová (Za ľudí) uviedla, že sloboda slova a náboženského presvedčenia je jedným z najdôležitejších výdobytkov Nežnej revolúcie a nikdy by sme si ju nemali dať vziať, pretože mnohí ľudia za ňu položili svoj život.
Pred 35 rokmi sa v Bratislave podľa slov Naďa odohrala jedna z najväčších demonštrácií proti totalite, zorganizovali ju ľudia, ktorí mali už dosť útlaku zo strany režimu. "Na pokojné zhromaždenie so sviečkami a modlitbou zareagovali bezpečnostné zložky mimoriadne agresívne. V chladnom počasí veriacich kropili studenou vodou, narážali do nich autami a v okolitých uliciach účastníkov bili. Bez ohľadu na vek a pohlavie," uviedol Naď. Ako poznamenal, to bolo totiž to, čo režim najviac rozčuľovalo. "Dokázal ovládnuť takmer všetko, okrem viery a svedomia. Preto boli preň nebezpeční aj ľudia v pokročilom veku či matky s deťmi na Hviezdoslavovom námestí," doplnil.
Poslanec Národnej rady a podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga tvrdí, že odkaz Sviečkovej manifestácie žije medzi nami. Pripomenul, že v histórii je niekoľko prípadov, keď sa spoločnosť vzoprela voči hrubej nespravodlivosti, ktorá je na nej páchaná. Tak to bolo aj 25. marca 1988, keď sa tisíce ľudí s odvahou a pokojom postavili totalitnému komunistickému štátu. "Toto mohutné vzopretie sa za náboženskú slobodu a za zachovávanie ľudských práv je jednou z udalostí, keď sme ako národ ukázali svoje hodnoty, svojho ducha a svoju občiansku silu. Vďaka tým, ktorí vtedy stáli na Hviezdoslavovom námestí, neskôr padol vtedajší režim a my sme sa mohli začať učiť žiť a spravovať verejné veci v demokratickom štáte," uviedol na sociálnej sieti. Táto sila je v spoločnosti podľa jeho slov stále.
"Totalitný režim a perzekúcie počas komunizmu boli namierené hlavne proti katolíckej cirkvi a veriacim. Boli zrušené všetky rehole, zhabané majetky, kňazi, rehoľníci a veriaci ľudia pre náboženské presvedčenie končili vo väzení alebo v uránových baniach," povedala Remišová. Veriaci občania mali problémy v zamestnaní, "správna" ideológia bola kritériom pri prijímaní študentov na vysoké školy, zločinecký režim zničil tisíce osudov ľudí.
"Tichá manifestácia na podporu náboženských slobôd a slobody slova spojila celú občiansku spoločnosť a predurčila smerovanie Slovenska za boj proti utláčaniu a komunistickému režimu," povedal predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský. Pripomenul, že KDH je hnutím, ktoré vzišlo z odkazu sviečkovej manifestácie.
Mimoparlamentná Aliancia zdôraznila, že hybnou silou Sviečkovej manifestácie o štyri desaťročia neskôr bola taktiež túžba po slobode. "Ľudí, ktorí v roku 1988 vyšli do bratislavských ulíc so sviečkami v ruke, síce vtedajšia štátna moc rozohnala, ale proces boja za slobodu zastaviť už nedokázali," dodal za Alianciu László Sólymos.