Ivan Šimko potvrdil, že by sa mal stať novým ministrom vnútra v úradníckej vláde. Tú má prezidentka Zuzana Čaputová vymenovať v pondelok 15. mája.
"Som pripravený prijať službu, ktorá vyžaduje nezávislosť a zmysel pre spravodlivosť voči všetkým. Preto som sa rozhodol prerušiť svoje členstvo v Kresťanskodemokratickom hnutí po dobu výkonu tejto služby. Nevyžaduje to síce ani ústava, ani zákon, ale vyplýva to z politického kontextu situácie, v ktorej sa naša vlasť nachádza. Nebudem sa preto do konania volieb ani verejne vyjadrovať k politike jednotlivých politických strán," napísal Šimko.
Kauza skupinka
Šimko je bývalý minister z čias Dzurindovej vlády. Z postu odišiel po prevalení kauzy skupinka, ktorá prepukla v roku 2003. Vtedajší premiér Dzurinda v tom čase informoval, že v krajine operuje skupina ľudí, ktorí škodia jeho vláde a SDKÚ.
Stranu tak opustili Ivan Šimko a Zuzana Martináková spolu s ďalšími poslancami. O zákonodarcov prišla aj strana ANO. Koalícia nemala v parlamente väčšinu, dostala sa preto do podozrení z kupovania poslancov.
Rozpadla sa predčasne v roku 2006, keď z nej vystúpilo KDH.
Zakladateľ KDH
Šimko vyštudoval Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Pracoval ako asistent vo Výskumnom ústave oblastného plánovania a na Útvare hlavného architekta mesta Bratislavy.
Po novembri 1989 bol do júna 1990 odborným poradcom podpredsedu vlády Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky. V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho Zhromaždenia Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky, predsedom branno-bezpečnostného výboru, v roku 1992 poslancom Snemovne národov. Od 18. februára do 24. júna 1992 pôsobil vo funkcii ministra spravodlivosti.
Počas vlády Jozefa Moravčíka v roku 1994 zastával post podpredsedu vlády pre legislatívu a až do roku 1998 pôsobil ako poslanec Národnej rady.
Šimko je zakladateľom KDH, ktorého bol v rokoch 1992 až 1997 podpredsedom. O rok neskôr bol v parlamentných voľbách zvolený za poslanca Národnej rady a bol členom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. V máji 2001 bol vymenovaný do funkcie ministra vnútra.