Ak slovenská politika priniesla v prvom polroku 2023 nejaké pozitíva, boli úplne prekryté negatívami. Krajina bola v dlhodobej politickej kríze a nefungovalo prakticky nič. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko pri hodnotení politických udalostí prvých šiestich mesiacov roka 2023.
Poznamenal, že krízu naštartovali už udalosti v roku 2022, a to vystúpenie SaS z vládnej koalície a koncom roka pád vlády. Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej o septembrovom termíne predčasných volieb podľa Hrabka obdobie politickej nestability predĺžilo. "Politická situácia bola taká, aká tu ešte nebola. Tu nefungovalo nič. Krajina bola v ročnej kampani politických strán, ktoré sa uchádzali o priazeň voličov a tomu bolo podriadené všetko," konštatoval.
Ak padne vláda a parlament nie je schopný vytvoriť novú fungujúcu väčšinu, považuje Hrabko za najlepšie politické riešenie predčasné parlamentné voľby v čo najkratšom čase.
Začiatkom roka 2023 podľa neho prišlo k vyvrcholeniu chaosu a zmätku, ktorý robila bývalá vládna koalícia. "Nebola riadna vláda, bola vláda s vyslovenou nedôverou," povedal. Pripomenul, že kabinet Eduarda Hegera vládol začiatkom roka 2023 už iba ako dočasne poverený.
Na hrane ústavnosti
Januárové referendum o zmene ústavy tak, aby umožnila predčasné voľby, nebolo úspešné, množstvo zúčastnených voličov však podľa Hrabka znamenalo politický úspech opozičných strán. "Robert Fico a Smer-SD veľmi dobre trafili túto tému, napriek tomu, že ich pokusy neboli úspešné," doplnil.
Hoci prezidentka pôvodne preferovala skorší termín predčasných volieb, napokon akceptovala dohodu bývalých koaličných strán na septembrovom termíne. Hrabko si myslí, že predlžovanie krízy najviac posilňovalo Smer-SD, ktorý by podľa neho v júni nebol dosiahol taký dobrý volebný výsledok. "Pri predčasných voľbách čas nikdy nehrá v prospech tých, ktorí vládli," tvrdí.
Zhodnotil, že v parlamente vznikali pri každom hlasovaní iné väčšiny, každý už "kopal" za svoju politickú stranu a analytici vyhodnocovali, čo bude pre stranu výhodné podporiť.
Zmeny v dočasne poverenej vláde Eduarda Hegera sa podľa Hrabka realizovali na hrane ústavnosti. "Premiér preberal aj ministerské funkcie, pričom ani tú svoju premiérsku nezvládal. Chaos a zmätok pribúdal, až sa to prezidentka rozhodla uťať," pripomenul vymenovanie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora v máji 2023.
Úradníci šancu nevyužili
Prezidentka podľa Hrabka dostatočne dobre neodhadla politický vývoj a vymenovanie úradníckej vlády odkladala príliš dlho. "Mohla to urobiť omnoho skôr a nastali by iné okolnosti," uviedol.
Problémy úradníckej vlády sa podľa neho veľmi rýchlo prejavili napríklad na tom, že prezidentka bola okolnosťami prinútená vymeniť už po dvoch mesiacoch ministra vnútra Ivana Šimka. Od vlády odborníkov podľa Hrabka nikto nečakal veľké veci. Mala šancu dôveryhodne pomenovať stav, ktorý našla v jednotlivých rezortoch, ale podľa Hrabka ju nevyužila.
"Teraz sme odkázaní na súčasných ministrov, ktorí ministerstvá prebrali," doplnil.
Ani vláda odborníkov nemala dôveru a podporu parlamentu, čo jej prácu podľa Hrabka obmedzovalo. "Ukázalo sa, že takýto systém nie je dobrý. Bolo to príšerné obdobie, nie až tak kvôli ľuďom, ktorých vybrala prezidentka, ale preto, že sa to malo riešiť omnoho skôr," uzavrel.