Ako prebiehalo rokovanie SNS pri zákone o Fonde na podporu umenia?

Už je ukončené. SNS neustúpila zo svojich požiadaviek. Nevystupoval som v tomto ohľade len politicky, ale aj odborne, keďže poznám slovenské kultúrne prostredie a jeho potreby a rôznorodosť. Očakával som, že nás, poslancov Hlasu, budú akceptovať ako rovnocenných partnerov, ktorí môžu pomôcť aj pri upokojení spoločnosti.

Ministerstvo kultúry by malo stmeľovať spoločnosť a obávam sa, že týmto spôsobom to nedosiahnu. To je môj politický odkaz. A aj odborný.

Už sa urobili kompromisy v tom, že sa zväčší rada Fondu a nominanti SNS v nej budú mať väčšinu. To sme akceptovali. Potom pribudli ďalšie zmeny, napríklad, že žiadatelia majú predkladať potvrdenie od súdu, či sú v konkurze. Zase ich budeme administratívne zaťažovať. Pribudlo tam aj zlučovanie komisií. Neviem, čo je toho cieľom.

Inak povedané, rada Fondu bude mať po zmenách hlavné slovo, nie odborné komisie, ktoré ho mali doteraz a bolo nutné sa ich stanoviskami riadiť?

Komisie budú už len poradné orgány. Rada Fondu bude štatutár, ktorý bude v konečnom dôsledku rozhodovať o prerozdelení financií. Aspoň to je v návrhu Romana Michelka. SNS sľubuje, že v rade budú odborníci. No ja si počkám, že ktorí a akí odborníci. Aj tak pochybujem, že dokážu obsiahnuť celú slovenskú kultúru v jej šírke a rozmanitosti.

Cez Fond prejde ročne päťtisíc žiadostí. Bude mať rada čas na vyhodnocovanie záverov komisií?

Nielen to. Ako často bude rada uznášaniaschopná je tiež otázka. Obávam sa toho mechanizmu. To som sa snažil kolegom zo SNS vysvetliť.

Prečo podľa vás SNS tak trvá na tomto znení?