Naznačuje aktuálna politická situácia, že sme niečo za tých uplynulých 30 rokov podcenili?
Dva roky od začiatku ruskej agresie na Ukrajine 24. februára 2022 nám ukázali niekoľko dôležitých faktorov s veľkým dosahom na budúcnosť našich ekonomík. Z hľadiska celého stredoeurópskeho regiónu i bilaterálnych vzťahov. Tri sú úplne kľúčové. Ako prvý spomeniem význam bezpečnosti. Žiaľ, v tom tradičnom zmysle, na ktorý sme pozabudli v rokoch blahobytu a pokoja. Musíme znovu, tak ako po väčšinu dejín, považovať bezpečnosť našich štátov za úplnú prioritu. S tým súvisia aj príslušné investície, tak preto „žiaľ“. Ak sme doteraz ukrajovali z rozpočtov ministerstva obrany, tak priorita znamená, že, naopak, budeme do nich pridávať. Poľsko je v tom špecifické. Plnilo si celý čas záväzok voči NATO a dnes je podiel celkových výdavkov na obranu na úrovni štyroch percent HDP najvyšší v Aliancii.
Máme ubrať z dobiehania životnej úrovne a pridať vo výdavkoch na obranu?
Ročný príspevok dve percentá HDP do rozpočtu NATO je z obdobia mieru. Pokiaľ sa pýtate, či výdavky na obranu skutočne máme zvýšiť, tak áno, je to potrebné. Hlavne v Európe, ktorá sa spoliehala viac na americkú ochranu, a popri tom nemala pocit, že sa musí v mieri príliš venovať bezpečnosti. Máme v tejto oblasti najviac čo doháňať a platí to pre všetky naše krajiny. Každá musí zobrať väčší diel zodpovednosti za kolektívnu bezpečnosť v Európe. Sme hrdí na to, že Poľsko udávalo tón a upozorňovalo, že orientácia na bezpečnosť je pre naše krajiny úplne nevyhnutná. To nie je otázka takých či onakých názorov politikov a lepšieho či horšieho hospodárskeho vývoja krajiny. Je to otázka prežitia štátu. Agresia Ruska na Ukrajine dokazuje, že takéto nebezpečenstvo nie je minulosťou a orientácia na bezpečnosť je ponaučením číslo jeden.
Je zvýšenie výdavkov ekonomicky udržateľné?
Z ekonomického hľadiska je to obrovská výzva pre náš zbrojný priemysel. A výzva, pred ktorou stojíme, je taká obrovská, že si každý zvlášť sotva poradíme. Preto považujem za dôležité aj uvažovanie o bezpečnosti v európskom meradle. Len tak vytvoríme dostatočné kapacity. Som rád, že o konkrétnych nákupoch spojených s modernizáciou ozbrojených síl prebiehajú rozhovory aj medzi Poľskom a Slovenskom.
Čo je okrem nutného zvýšenia výdavkov na bezpečnosť ďalšie kľúčové poučenie z vojny?
Závislosť od dodávok surovín a niektorých partnerov mimo nášho euroatlantického priestoru. Najviac sa to týka energetiky, v tejto oblasti všetky naše krajiny zaplatili obrovskú cenu za to, že niektoré vlády brali na ľahkú váhu fakt, že je riziková závislosť od jedného väčšieho a navyše takého nevyspytateľného partnera, ako je Rusko. Opäť vravím, že Poľsko túto hrozbu stále vnímalo. Stretávali sme sa síce s nepochopením, avšak práve vďaka týmto krokom sme v extrémne krátkom čase dokončili niektoré investície začaté v predošlých desiatich rokoch a oslobodili sme sa od závislosti od Ruska. V prípade plynu je to napojenie Poľska na Nórsko a prvý poľský LNG terminál vo Świnoujście. V kontexte poľsko-slovenských vzťahov vyzdvihujem dostavbu nového prepojovacieho plynovodu, ktorý poskytuje nezávislosť od ruského plynu celej Európe. Je to potenciál pre vzájomné vzťahy v čase, keď vojna na Ukrajine otvorene ukazuje dôsledky závislosti od agresora.
Výdavky na bezpečnosť, nezávislosť od dodávok surovín, ktorý je tretí dôležitý faktor?
Vojenský konflikt ukázal dôležitosť regionálnej spolupráce v Európskej únii. Bol to náš región, ktorý najrýchlejšie reagoval na udalosti bezprostredne po začiatku vojny. Udával tón v odpovedi Západu na ruskú agresiu, hral kľúčovú úlohu v preukazovaní solidarity s Ukrajinou a prebral na seba najväčšiu časť okamžitej pomoci utečencom a logistického zázemia pre vojenskú pomoc. Zároveň sme tiež oveľa akútnejšie pocítili potrebu spolupráce a vzájomného prepojenia na vyššej úrovni, než je prirodzená mentálna blízkosť a porozumenie. Myslím tým pevnú infraštruktúru, v ktorej pretrváva obrovský dlh z minulosti. To sú cesty, železnice aj digitálne toky a v prípade poľsko-slovenského prepojenia je to markantné úplne všade.
Pociťujete deficit skôr na slovenskej strane, venuje Poľsko prepojeniu viac pozornosti?
Pre obe naše krajiny je dnes vzájomné prepojenie dôležité, ale veľmi dlho nebolo kľúčové ani pre jednu stranu. Na rozdiel od dnešných čias, keď si Poliaci a Slováci vládnu sami, v minulosti na našom území väčšinou vládol niekto iný a realizoval svoje záujmy, aj tie ekonomické, a prepojenie medzi krajinami Poľska a Slovenska k nim nepatrilo. To je však minulosťou. Po vyše 30 rokoch existencie vzájomnej poľsko-slovenskej hranice by už stav mal byť lepší. To je jednoducho fakt. Nie je možné, aby susedné krajiny nemali žiadne plnohodnotné diaľničné ani železničné prepojenie. Také zlé prepojenie nemá Poľsko, bohužiaľ, so žiadnym zo svojich susedov.
Vravíte, že Poľsko v infraštruktúre dlhodobo napreduje?
Poľsko sa snaží v posledných rokoch dostavať cestnú infraštruktúru do Českej aj Slovenskej republiky. V prípade Slovenska ide o úseky nad Žilinou a nad Prešovom. Ten západnejší na poľskej strane až po slovenské hranice dokončíme do začiatku budúceho roka, o niekoľko rokov bude hotová aj celá rýchlostná cesta z Rzeszowa k slovenským hraniciam. Pevne dúfame, že rovnako to bude na druhej strane, zatiaľ tam vzniká povestný lievik. Priame spojenie Poľska s Bratislavou teraz funguje len cez Česko. To je smutné, lebo so Slovenskom má Poľsko až 550 kilometrov spoločnej hranice a len menšia časť prebieha po úplne ťažkom teréne v okolí Tatier. A predsa len, Karpaty nie sú Himaláje.
Mení sa s dostavbou ciest na poľskej strane aj postoj slovenskej vlády?
Kysuckú diaľnicu D3 aj prepojenie cez R4 radí medzi priority a verím, že sa to odrazí aj v skorej výstavbe týchto ciest na slovenskej strane. Zaslúžia si ich obce v prihraničných oblastiach, doslova trpiace intenzitou dopravy, aj podnikatelia na oboch stranách hranice. Dovolil by som si povedať, že tí slovenskí ju dokonca potrebujú viac ako poľskí. Keď si porovnáme čísla, tak Poľsko je už treťou najvýznamnejšou krajinou z hľadiska slovenského importu aj exportu, avšak Slovensko je desiate v poľskom exporte a z hľadiska importu do Poľska je ešte o čosi nižšie. Je však druhým najvýznamnejším partnerom z hľadiska bezprostredných slovenských investícií v Poľsku, hneď po Českej republike. Takže je najmä v záujme Slovenska, aby cesty do Poľska čo najskôr dokončilo a malo samostatný pohodlný prístup k obrovskému poľskému trhu.
Napríklad aby si mohli ľudia zájsť na obľúbené poľské trhy v okolí slovenských hraníc?
Toto je trochu stereotyp poľsko-slovenských ekonomických vzťahov. Niekto si sadne do auta a ide na trh povedzme do Nowého Targu. Aj keď je to realita, nie je to určite hlavná náplň poľsko-slovenských hospodárskych vzťahov. V Poľsku sú naozaj už veľké slovenské firmy z mnohých brandží vrátane inovatívnych. Napríklad slovenský Eset má v Krakove už dlho výskumné a vývojové aktivity. A rovnako v opačnom smere: nedávno prišiel na tunajší trh významný poľský hráč z oblasti e-commerce, spoločnosť Allegro. BLIK, poskytovateľ obľúbených mobilných platieb v Poľsku, pred časom kúpil slovenskú firmu VIAMO a chystá rozšírenie tejto platformy. Osobne si myslím, že Slováci majú radi nové veci. V tom napríklad vidím rozdiel oproti Čechom, ktorí sú viac konzervatívni. Slováci obľubujú novinky a inovácie a v Poľsku je BLIK najpopulárnejší a najjednoduchší spôsob platenia. Samozrejme, nechýbajú ani firmy z tradičnejších odvetí – v priebehu niekoľkých rokov sa poľský Orlen stal významným hráčom na slovenskom trhu s palivami. Dnes tu má viac ako 90 čerpacích staníc.
Naše krajiny podpísali memorandum o spolupráci týkajúce sa čerpania eurofondov. Už sa napĺňa?
Ide predovšetkým o výmenu know-how. Poľsko si v poslednom čase vybudovalo povesť krajiny, ktorá dokáže dobre čerpať prostriedky a zvláda veľké projekty. Výstavba diaľnic v Poľsku je dobrý príklad. Odovzdávame okolo 300 kilometrov ročne a relatívne v krátkom čase sme vybudovali základnú kostru diaľničnej siete, ktorá má zhruba päťtisíc kilometrov. To je do veľkej miery výsledok efektívneho čerpania eurofondov a tiež dobre nastavenej stavebnej legislatívy. Peniaze boli dôležité na to, aby sme cesty postavili, a umenie bolo dobre ich využiť. Podľa mňa bola obrovská výhra Poľska v tom, že sme členstvo v Európskej únii a prostriedky, ktoré s ním boli spojené, uchopili ako jedinečnú príležitosť, ktorá sa raz skončí, a bol to konsenzus naprieč celým politickým spektrom, že infraštruktúru a takýto civilizačný skok potrebujeme. To znamená transparentne určiť priority a postaviť to najpotrebnejšie, čo bude rozhodovať o ďalšom rozvoji našej ekonomiky, a to je práve tá infraštruktúrna sieť. Vďaka tomuto riešeniu sa Poľsko stalo práve takým dobrým príkladom pre ďalšie krajiny. Naše riešenie povoľovacích procesov vo výstavbe strategickej infraštruktúry už z veľkej miery prebrala Česká republika a zákon o strategických investíciách na Slovensku má množstvo elementov, pre ktoré boli inšpiráciou poľské riešenia. Máme napríklad zjednodušené podmienky vykupovania pozemkov aj povoľovacích procesov, pričom niektoré môžu prebiehať paralelne.
Vidíte aj ďalšie námety pre Slovensko z úspešného využitia eurofondov v Poľsku?
Druhou oblasťou je samotná administratíva spojená s čerpaním eurofondov. Aj slovenské ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja sa inšpiruje poľským príkladom v tom, ako posunúť rozhodovacie právomoci do regiónov, ktoré sú schopné lepšie identifikovať potreby. To je však len jedna strana mince. Z druhej strany musí byť samospráva dostatočne silná na to, aby predsa len náročné procesy niekedy aj vo veľmi krátkych termínoch odborne zvládla. Poľským riešením je spájanie obcí do väčších celkov, ktoré si môžu dovoliť podávať granty a realizovať projekty. Ako jedna z bariér čerpania totiž vystupuje nedostatočná administratívna kapacita samospráv na Slovensku. Poľsko slúži ako zdroj inšpirácie aj pre slovenskú stranu a z toho sa teším.
Súvisí spájanie do väčších celkov ešte s poľskou reformou samosprávy?
Reforma, ktorá prebehla koncom 90. rokov, bola súčasťou niektorých veľkých reformných balíčkov a vydržala najdlhšie v nezmenenej forme. Znížila počet krajov a zároveň ich významne posilnila. Áno, vytvorila systém väčších alebo skôr združených obcí a vykonávajú viac funkcií než obec, ktorá má málo obyvateľov a jedného úradníka – starostu, ktorý len ťažko môže zvládať tú administratívnu záťaž. Keď však už hovoríme o samosprávach, tak obrovská poklona patrí tým, ktoré sú na hranici medzi Poľskom a Slovenskom a napriek nedostatku cestných prepojení prevádzkujú lokálne spoje v prihraničných oblastiach. Najmä Prešovský kraj takto hľadá riešenia.
Majú niektoré naše mestá priame letecké spojenie?
Hoci sa vzájomné vzťahy prirodzene rozvíjajú najmä v prihraničnej oblasti a chýbajúce dopravné prepojenia sú bariérou, vnímam ako veľký problém aj to, že nemáme priame letecké prepojenie našich hlavných miest. Kúsok od Bratislavy je viedenské letisko, takže viaceré spojenia v podstate z rovnakého smeru nie sú zrejme rentabilné. No príkladom môže byť letecká linka z Košíc do Varšavy, ktorú poľská spoločnosť LOT obnovila v marci 2022. Dúfam, že jej úspech dá impulz na to, aby sa aj linka z Bratislavy vrátila do hry. Myslím si, že má potenciál, avšak potrebuje podporu aj zo strany slovenskej vlády.
Rozvinul by sa s lepšou dopravou aj cestovný ruch?
Bez dobrého spojenia vlastným autom či verejnou dopravou ťažko očakávať gigantický objem turistov. Do toho ešte vstupuje bariéra, ktorú máme v hlavách. Na Slovensku je stále ešte dosť živá predstava, že v Poľsku jednoducho nie je nič zaujímavé. Nie je pravdivá v mnohých ohľadoch. Uvidíte také prírodné krásy, ktoré na Slovensku nie sú. Povedzme, že slovenské hory sú divokejšie a rozsiahlejšie než tie poľské. No Slovák si doma nesadne do menšej jachty alebo kajaku, aby sa preplavil sieťou prepojených jazier v panenskej prírode. Aj Baltické more je iné ako Jadran a počet českých turistov na Balte už vlani stúpol o 120 percent. Minulé leto to bola druhá najpočetnejšia skupina po Nemcoch. Z Bratislavy do Gdanska po diaľnici cez Česko je to vzdialenosť ako do Terstu či na Istriu. Zažijete však niečo úplne iné, iné chute, iné vône ako v Stredomorí. Poľsko je iná krajina, a ak by ste sa v Chorvátsku tento rok nudili, skúste si ho zvoliť za nový cieľ. Hotely, reštaurácie či akvaparky pribudli priam neuveriteľne a veľká časť z nich je na špičkovej úrovni. Nové cyklotrasy sú často v oveľa priaznivejšom teréne, než je na Slovensku, lebo nemáme až také veľké kopce. Celkovo sme do regionálneho rozvoja v spojení s cestovným ruchom v ostatnom čase veľa investovali. Pre slovenských turistov bude najlepšie, ak si to sami čo najskôr overia.
Je rozvoj cestovného ruchu v Poľsku tiež výsledkom úspešného čerpania eurofondov?
Určite tiež mali na tom svoj podiel. Napríklad v prípade pohraničných oblastí v našich krajinách. Veľká časť z týchto investícií sa realizovala práve v rámci cezhraničných programov Európskej únie. Jeden z nich, Interreg Poľsko – Slovensko, priniesol obrovskú kvalitatívnu zmenu za posledných 20 rokov. Sú to stovky, možno už tisíce projektov zrealizovaných medzi poľskými a slovenskými obcami. Prepojenosť vidieť na cyklotrasách – napríklad v Poloninách v Prešovskom kraji. Cyklotrasa okolo Tatier bude úžasnou atrakciou, keď bude celá dokončená. Na poľskej strane je v podstate hotová celá, iba na Slovensku sú ešte nejaké resty, ale zasa to bude veľký impulz pre tento náš spoločný región.
Prilákali rýchlejšie povoľovacie procesy stavieb aj veľkých developerov zo Slovenska do Varšavy?
Poľsko je celkovo pre stavbárov zasľúbená zem, pretože keď stojíte vo Varšave, vidíte na obzore vždy niekoľko žeriavov. Preto ma príliš neprekvapuje, že firmy ako práve HB Reavis sa v Poľsku veľmi silno usídlili, dokonca tento slovenský developer u nás postavil aj najvyššiu budovu. A slovenská firma URANPRES zasa stavala tunely na obchvate Węgierskej Górky za päť miliárd eur. Aj vďaka nej bude rýchlostná cesta S1 hotová na poľskej strane už na budúci rok a zostane na dostavbu už len zhruba 20-kilometrový úsek na slovenskej strane, pri Kysuckom Novom Meste. A máme už aj pozitívny príklad najväčšej poľskej stavebnej firmy Budimex, ktorá na Slovensku realizuje prvú veľkú zákazku, prepojenie diaľnic D1 a D4 pri Bratislave.
Je ešte niečo dôležité, o čom sme nehovorili?
Jedna oblasť je vnímaná stále kontroverzne, a to sú poľské potraviny. Musím k tomu povedať, že keď sme vstupovali do Európskej únie, tak sme sa veľmi obávali, čo sa stane s naším v tom čase dosť zaostalým a rozdrobeným poľnohospodárstvom. Niektorí boli dokonca preto skôr proti vstupu do vyspelej Európy. A čo sa udialo? Nakoniec je to najväčšia success story, ktorú Poľsko teraz má. Pretože tento náš tradičný sektor so vstupom do Európskej únie nezmizol. Dokázal naozaj neuveriteľným spôsobom modernizovať výrobu. To bol produkčný základ a výsledkom sú skvelé poľské potraviny, ktoré sa stali jedným z veľmi silných exportných artiklov. V prípade celého radu poľnohospodárskych komodít patrí Poľsko medzi najväčších exportérov do zvyšku Európskej únie. Stojím si za tým, že ide o kvalitné produkty, hoci aj na Slovensku sa občas píše opak. S určitou vedeckou pravdepodobnosťou nájdete vo veľkom objeme nejaké chybné, nepoctivé kúsky, ale celkovo je to ohromný úspech. Pre mňa osobne bolo obrovským šokom pri príchode do Bratislavy, keď som videl, aké drahé sú tu potraviny a aká občas obmedzená je ich ponuka. Ceny sú pritom neporovnateľne vyššie nielen oproti Poľsku