Zdravotný stav Slovákov sa výrazne nezlepšuje. Ukazovatele sa buď zlepšovali len mierne, alebo sa zhoršovali. Vyplýva to zo správy o vývoji v strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 až 2030 za vlaňajšok, ktorú vláda v stredu vzala na vedomie. Rezort zdravotníctva upozornil, že podľa doterajšieho vývoja Slovensko vo viacerých oblastiach pravdepodobne nedosiahne stanovený cieľ.
"Od prijatia prvej verzie strategického rámca v roku 2014, ktorá definovala kľúčové ukazovatele merajúce stav zdravia obyvateľov a zdravotníctva, nedošlo do roku 2023 k potrebným zmenám v hodnotách ukazovateľov. Podľa doterajšieho vývoja sa dá predpokladať, že väčšina ukazovateľov (celkovo 30) nedosiahne stanovený cieľ," skonštatovalo ministerstvo.
Podotklo, že k zhoršeniu výrazne prispela aj pandémia COVID-19. "Očakávaná dĺžka života mužov a žien sa počas pandémie prepadla a v roku 2021 bola najnižšia za posledných desať rokov," priblížil rezort. V počte zdravých rokov života Slovensko zmiernilo svoje zaostávanie, avšak tempo rastu je nedostatočné. Celková úmrtnosť aj dojčenská úmrtnosť naďalej zostávajú vysoké v porovnaní s inými európskymi krajinami.
Slovensko sa vzďaľuje aj v ukazovateľoch verejného zdravia. Spotreba alkoholu sa mierne znížila a podiel fajčiarov klesá, avšak výdavky na prevenciu sú stále pod priemerom. Miera obezity dospelých rástla. Imunizácia detí zostáva vysoká, ale klesá. Imunizácia seniorov proti chrípke je podpriemerná v porovnaní s ostatnými krajinami a účasť na skríningu rakoviny prsníka a krčka maternice sa znižuje.
Ukazovatele ambulantnej starostlivosti poukazujú na mierne zvýšenie priemerného veku lekárov pre deti a dorast. V ukazovateľoch ústavnej starostlivosti sa prejavuje hlavne stagnácia, prípadne zhoršenie, najmä v hospodárení nemocníc. Počet sestier zostal prakticky nemenný, hoci počty lekárov pomaly rástli. Využívanie elektronického zdravotníctva sa nezvyšuje a nezlepšili sa ani ukazovatele zamerané na vedu a výskum.