Minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu najnovšie ohlásil „nežnú revolúciu vo vzdelávaní“. Už predtým mu ju „požehnal“ premiér Robert Fico zo Smeru.
Drucker novinku označuje týmto pojmom práve preto, že ju chce zavádzať postupne, po krokoch. Má ísť dovedna o 89 rôznych „praktických a inovatívnych zmien“. Zmeny sú podľa neho zamerané na zvýšenie kvality, dostupnosti a efektívnosti slovenského školstva.
Šéf rezortu tvrdí, že úpravy majú smerovať k lepšiemu životu detí a že zmeny sú v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Neprichádzame s buldozérom,“ podotkol.
„Úlohy z programového vyhlásenia vlády sme rozdelili do 40 projektov, ktoré majú vlastný tím, konkrétne ciele a jasne určenú líniu zodpovednosti voči politickému vedeniu rezortu,“ doplnil minister. V tých tímoch je 29 odborníkov na vzdelávanie i trh práce.
Prvá veľká zmena
Veľké zmeny sa budú týkať materských škôl. Od 1. januára 2025 prejdú materské školy na „normatívne financovanie“, ktoré umožní mestám a obciam financovať predškolské zariadenia rovnakým spôsobom ako základné školy. S tým súhlasí aj premiér Fico, podľa ktorého zabezpečí „oveľa väčší poriadok“.
Pokiaľ normatívny príspevok od štátu nebude stačiť na ich prevádzku, zvyšok dofinancuje samospráva. Nový model financovania sa dotkne aj poplatkov a školného. Samosprávy a zriaďovatelia ich budú môcť naďalej vyberať, ale len v okresoch, kde priemerná mzda presahuje celoslovenský priemer.
Drucker tak chce dosiahnuť, aby aj štátne školy mohli byť rovnako kvalitné ako súkromné, ale aby sa tak nedialo na úkor rodičov. Táto zložka zákona má posunutý dátum platnosti o dva roky, a teda na 1. januára 2027.
Deti budú mať po novom tiež právo byť nahlásené do materskej školy od tretieho roku. „Ide o jednu z najväčších reforiem v školstve,“ pokračuje šéf rezortu školstva s tým, že investície vlády do budovania nových kapacít v spolupráci so Združením miest a obcí sa osvedčili.
Šéf rezortu školstva tiež spomenul, že vznik nových miest v školách bude navrhovať práve ministerstvo, tento návrh bude následne postúpený krajom a samosprávam. „Musíme sa správať efektívne,“ doplnil Drucker.
Ďalší dôležitý bod je podľa Druckera duševné zdravie. V tejto súvislosti spomenul, že vláda už informovala o zákaze telefónov na školách, v ktorom sa nič nemení a ostáva v takej podobe, v akej bol avizovaný.
Zároveň ohlásil začatie „desegregácie“ rómskych detí na školách, ktorá má byť právne záväzná. Ako príklad uviedol postupné zrušenie dvojzmennej prevádzky na základných školách v regiónoch. Doplnil však, že v regiónoch, kde nie je možné takúto prevádzku zrušiť hneď, nastane dvojročné prechodové obdobie, aby sa školy mohli prispôsobiť.
Kľúčovou oblasťou tejto „nežnej revolúcie vo vzdelávaní“ má byť aj kompenzačný príspevok pre pedagogických pracovníkov, najmä v školách, kde sa nachádzajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ten však podľa Druckera nemá nahrádzať valorizáciu miezd. Aj tá je v pláne.
Nie všetci boli spokojní
Voči tomuto návrhu sa však priamo na tlačovke ohradil predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva Pavel Ondek. „Kompenzačný príspevok nie je dostačujúci, pričom je problémom, že sa v rôznych krajoch líši,“ podotkol Ondek.
Kompenzácia sa má pohybovať od 30 eur v okresoch s nižšou mzdou, ako je napríklad Prešov, do 135 eur s tou vyššou, napríklad v Bratislave. „Lepší aspoň takýto príspevok ako žiadny,“ reagoval minister.
Ondekovi prekážala aj zmena financovania, ktorú tiež nepovažuje za dostatočnú. „Roky bojujeme za to, aby osobné náklady pracovníkov školstva boli hradené štátom. Táto zmena to zavádza len pri materských školách. Školské kluby, družiny a centrá voľného času sú z toho stále vynechané,“ vysvetľoval odborár.
Vzdelávanie dospelých a kvalifikovaná pracovná sila
Minister spomenul aj vzdelávanie dospelých. „Chýba nám dostatok kvalifikovanej pracovnej sily,“ vraví. Poukázal napríklad na zmeny na pracovnom trhu v dôsledku nástupu umelej inteligencie. V tejto súvislosti aj Fico uviedol, že slovenskej ekonomike momentálne chýba asi 100-tisíc kvalifikovaných zamestnancov.
Cieľom má byť uplatnenie absolventov na trhu práce. V rámci toho chce uľahčiť procesy rekvalifikácie a dovzdelávania sa pre pracujúcich.
Drucker sa nevyhol ani problematike hodnotových otázok na školách. Ako príklad uviedol osoby, ktoré by mali či nemali chodiť do škôl. „Absolútne odmietam akúkoľvek politizáciu školstva,“ potvrdil minister záväzok vlády, ktorý pochádza ešte z programového vyhlásenia.
Predstavil model, ktorý má dať rámcujúce pravidlá, ako pristupovať k témam, ktoré Štátny vzdelávací program nepokrýva.
„Zavádzame Katalóg inovácií, kam môžu prispievať aj pedagógovia. Ak tá téma nie je postihnutá v ňom, je to v prvom rade na rozhodnutí školy a jej školskej rady. V nej sedia aj rodičia,“ vysvetľoval Drucker. Informovaný súhlas má byť podla neho až posledným krajným riešením.
„LGBTI nie je téma. Nezavádzame jej výučbu na školách ani ju nejdeme zakázať. Odmietame takéto tvrdenia,“ konkretizoval minister. Zároveň upozornil, že téma sexuálnych menšín nemusí byť jediná kontroverzná. „Objavili sa nám tu prípady, keď sa na školách hovorilo zavádzajúco o Tisovom režime,“ spresnil.
Vláda sa bude taktiež v budúcnosti zaoberať zmenami v špeciálnych výchovných zariadeniach, školskej inšpekcii či reedukačných centrách. Na návrhy týkajúce sa týchto inštitúcií momentálne nemá kapacity.
Drucker spomína aj zníženie byrokratickej záťaže na ministerstve. Podľa neho na problémy v školstve nie sú „zázračné riešenia“. „Musí sa ísť postupnými krokmi,“ zhrnul Drucker na záver.