Oznámili ste koniec v parlamente. Mnohých to prekvapilo, hoci vy ste o odchode z politiky už hovorili viackrát. Čo napokon rozhodlo?

Myslel som si, že si cez leto oddýchnem, ale to sa nestalo. Lebo normálne, keď si oddýchnete, tak sa tešíte na návrat do práce. Ale ja som sa vôbec na parlament netešil. A tak som si povedal, že ak tam nebudem podávať ten výkon, ktorý sa odo mňa čaká, že bude odo mňa férové a korektné, ak radšej odídem. Môjmu rozhodnutiu výrazne pomohlo to, že môj náhradník je čerstvo oddýchnutý Karol Galek. Rok si dal time out a dovolím si o ňom tvrdiť, že do energetiky sa rozumie zo všetkých poslancov najlepšie, takže ma veľmi dobre nahradí.

Môže byť aktuálny odchod z parlamentu aj vaša rozlúčka s politikou? Vyjadrili ste sa totiž, že ak nebude dopyt po politike vášho typu, tak už kandidovať nebudete.

No uvidíme, pravdepodobne zvážim ešte kandidatúru, ale ak sa stane, že „ani pes po mne neštekne“, tak kandidovať nebudem. Ak bude dopyt po politike, ktorú ja ponúkam, teda poctivá pravicová politika, žiadne tieto populistické „rozdávačky“, tak kandidovať budem. Skrátka, nechávam si otvorené všetky možnosti.

Kritici však môžu povedať, že opúšťate potápajúcu sa loď, lebo SaS je v opozícii, nemáte europoslanca, a zjavne strana ťahá za kratší koniec oproti PS, nie?

Už som si zvykol na kadejakých mudrlantov, ktorí vždy všetko vedia najlepšie. Realita je však taká, že môj posledný výsledok boli práve eurovoľby so 4,92 percenta. A SaS pod vedením Branislava Gröhlinga má aktuálne podľa agentúry Focus 7,2 percenta. Takže má o tretinu viac. Príčinou tej potápajúcej lodi som teda mohol byť aj ja.

A ako váš odchod z parlamentu prijala vaša rodina?