Nedávno ste boli u prezidenta Petra Pellegriniho. Čo bolo hlavnou témou rozhovoru?

Témou nášho stretnutia boli Slováci žijúci v zahraničí. Vnímala som to veľmi pozitívne, pretože pre jeho prirodzenú ľudskosť som našla veľmi dobré reakcie v krajanskom prostredí. A aj preto sme hovorili nielen o Slovákoch žijúcich v zahraničí, no o celej našej krajanskej komunite v zahraničí, osobitne o profesionálnej diaspóre. 

Viete to vysvetliť?

Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí ich totiž presne definuje ako osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt na Slovensku. V tom prípade sa na nich nevzťahujú naše zákony a žiadne výhody, ktoré vyplývajú z právneho postavenia slovenského občana. My máme širokú komunitu ľudí, ktorí žijú v zahraničí a majú stále trvalý pobyt na Slovensku. 

Je veľa ľudí, ktorí odišli za prácou, no majú tu stále korene a vracajú sa. Ak budú úspešní vo svojom povolaní, založia si vlastné firmy, je ťažší predpoklad, že sa vrátia. Tí, ktorí tam odišli len „skúsiť“ život v zahraničí a nezviaže ich rodinný život, sú ako keby sezónni pracovníci a je väčšia pravdepodobnosť, že sa domov vrátia.

A čo študenti?

Hovorí sa o tom, že možno až 60 percent a viac z nich sa nevráti domov. Nemožno však robiť unáhlené závery. Mladý človek má veľa očakávaní. Členstvo v EÚ spôsobilo, že my sme európska rodina a naša mládež vyrastá v tom, že necíti problém hraníc, ako to bolo v dávnejších časoch. Je im jedno, či sú v Prahe, Poľsku, Slovinsku.

Rozpočet Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa nezmení. V budúcnosti ale môže dostať viac, tvrdí Blanár

Tam, kde študujú, väčšinou aj zostanú a založia si rodiny. Deti potom dávajú obvykle na prázdniny rodičom na Slovensko. Starí rodičia sa o ne mimoriadne starajú, lebo ich nemajú možnosť vidieť každý deň, organizujú pre ne výlety, ukazujú im našu krajinu, hovoria s nimi po slovensky. Pre deti je to zážitok a chcú počuť slovenčinu častejšie.

Venujete sa takým deťom?

Ony sa chcú stretávať s podobnými deťmi. Náš úrad podporuje letné školy, ktoré organizuje Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Studia Academica Slovaca pri Univerzite Komenského.

Sú deti, ktoré majú nejaký talent, takže máme aj tanečné školy. Organizujú sa tiež školy maľovania. Teraz keď sa realizoval zápis Kovačickej insity do Zoznamu UNESCO, tak bude záujem o takéto školy narastať.

Do jednej výučby slovenského jazyka organizovanej Univerzitou Komenského sa prihlásilo takmer 20-tisíc ľudí. Je teda o výučbu nášho jazyka veľký záujem?