Slovenské poľnohospodárstvo čelí bezprecedentnej výzve. Európska klimatická služba Copernicus označila minulý rok za najteplejší v histórii meraní, keď globálna teplota prvýkrát prekročila hranicu oteplenia o 1,5°C v porovnaní s predindustriálnou érou.

Táto hodnota predstavuje kritickú hranicu, za ktorou podľa vedcov hrozia závažné a nezvratné dopady na naše životné prostredie. Meteorologické extrémy už dnes ničia úrodu a v budúcnosti zásadne ovplyvnia ceny potravín, kvalitu života a prehĺbia sociálno-ekonomické rozdiely.

„Kukurica je najviac postihnutou plodinou. Má vysoké nároky na vlahu najmä v období oteplenia. Ak vtedy pretrváva sucho, úrody rapídne klesajú,” uvádza Miroslava Fusková z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC). 

Kritické obdobie rastu kukurice trvá 65 dní a kľúčové zrážky sa v dôsledku klimatickej zmeny stávajú problematickými. Alternatívou sa stáva cirok, ktorý lepšie odolá dlhodobému suchu pri podobných pestovateľských nárokoch.

Medzi najviac postihnuté plodiny majú patriť obilniny a cukrová repa, problémom budú čeliť aj pestovatelia ovocných stromov a viniča.

Adaptácia nie je voľba, ale otázka prežitia

Farmári musia radikálne zmeniť prístup k hospodáreniu. Týka sa to výberu osív, obrábania pôdy, hnojenia, zavlažovania aj chemickej ochrany.

Podľa Rastislava Buša z NPPC ide do popredia diverzifikácia odrôd – či už novo vyšľachtených pre súčasné podmienky, alebo starých odrôd, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu odolnosti.

Zmeny nastávajú aj v spôsobe fungovania konzervačných systémov, zahŕňa to ochranu pred eróziou, šetrenie nákladov na technológie, zlepšovanie pôdnej štruktúry, aj vývoja strojov na rýchle obrábanie.

Pre pestovateľa zmeny v praxi znamenajú, že netreba robiť poľné práce podľa kalendára, ale podľa aktuálnej situácie v teréne. Niekedy sa agrotechnické práce prelínajú tak, že sa všetko nestíha robiť v optimálnej rastovej fáze. Investície do nových technológií sa stávajú kľúčovými pri snahe udržať úrodu a kvalitatívne parametre plodín.

„Extrémne suchá, ktoré v najbližších rokoch očakávame, môžu významne ovplyvniť zásobovanie vodou a stabilitu ekosystémov. Preto je dôležité, aby vláda a príslušné rezorty prijali komplexné opatrenia na zmiernenie dôsledkov klimatickej krízy a adaptáciu na nové podmienky,“ vyjadrila sa Miroslava Ábelová z Greenpeace Slovensko.

Zaviesť by sa podľa nej mali aj prísnejšie regulácie pre znižovanie emisií skleníkových plynov, podpora obnoviteľných zdrojov a vláda by mala vypracovať plány na zvládanie extrémnych súch a povodní. Finančnú podporu by mali dostať farmári najviac postihnutých oblastí na Slovensku.

Pestovať sa dá už aj pod Tatrami

Slovensko zaznamenáva výrazný posun klimatických pásiem. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) dokumentuje, ako sa hranice klimatických oblastí presúvajú na sever a do vyšších nadmorských výšok.

Priemerné teploty namerané v Komárne sa za niekoľko desaťročí posunuli o sto kilometrov severne do Prievidze.

Ako vysvetľuje klimatologička Jaroslava Slavková, SHMÚ predpokladá lámanie ďalších teplotných rekordov. Vyššie teploty v zimnom období ovplyvňujú výskyt snehu, ktorý v poľnohospodárstve slúži na zásobovanie podzemnej vody a ochranu pôdy pred mrazom. 

Predĺžené vegetačné obdobie umožňuje pestovať aj plodiny, ktoré boli tradične vyhradené pre južnejšie oblasti. Tieto zmeny však spôsobujú, že škodcom sa lepšie darí a invázne druhy sa šíria rýchlejšie, čo ohrozuje výnosy a kvalitu poľnohospodárskych produktov.

Autorkou článku je Alex Turoňová. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne