Medzi Slovenskom a Uzbekistanom nie sú otvorené politické otázky, ktoré by bránili spolupráci. Uviedol to dnes premiér Robert Fico po rokovaní s prezidentom stredoázijskej republiky Šavkatom Mirzijojevom. Premiér podľa médií zdôraznil predovšetkým možnosti vzájomne výhodnej spolupráce v zbrojnom priemysle.
"Nám nejde len o predaj (zbraní), nám ide aj o spoločnú výrobu," povedal Fico, citovaný serverom teraz.sk. Podľa portálu trend.sk tiež vyhlásil, že si nebude všímať prípadnú kritiku z Bruselu. "Akonáhle prijímame na Slovensku suverénne rozhodnutie, okamžite sme pod medzinárodným tlakom (...). A ako poznám administratívu Európskej komisie, aj tá sa bude zaujímať o obsah našich rozhovorov a o závery, ktoré sme dosiahli," dodal.
Ekonomická spolupráca
Premiéra sprevádzajú ministerka hospodárstva Denisa Saková, minister pôdohospodárstva Richard Takáč a delegácia podnikateľov, vrátane zástupcov slovenských zbrojoviek.
Návšteva by podľa úradu vlády mala viesť k posilneniu ekonomickej a investičnej spolupráce s cieľom dosiahnuť obchodnú výmenu vo výške sto miliónov eur ročne.
Na programe má byť aj hľadanie možností, ako na Slovensko priviesť viac pracovníkov z Uzbekistanu. Slovenské veľvyslanectvo v Taškente predvlani vydalo 1023 víz, zatiaľ čo vlani už 2982.
Uzbekistan je podľa Trendu druhým najväčším obchodným partnerom Slovenska v Strednej Ázii. Obchodný obrat predvlani dosiahol 48,7 milióna eur, pričom slovenský vývoz do Uzbekistanu predstavoval 43,7 milióna eur.
Samarkand v Uzbekistane na začiatku apríla hostil prvý summit EÚ – Strednej Ázie, na ktorom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorila o novej ére vzťahov medzi Európskou úniou a stredoázijskými krajinami.
Na rokovaniach sa zúčastnil aj predseda Európskej rady António Costa a najvyšší predstavitelia Uzbekistanu, Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu a Turkménska. Štátnici v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa rozhodli povýšiť vzťahy medzi EÚ a Strednou Áziou na strategické partnerstvo.
Investície EÚ
Šéfka Európskej komisie podľa agentúry AP tiež oznámila investičný balík v hodnote 12 miliárd eur na rozšírenie spolupráce v oblasti dopravy, prírodných zdrojov, čistej energie a digitálneho pripojenia.
Ruská invázia na Ukrajinu urýchlila odklon Strednej Ázie od Moskvy, pričom veľmoci na Západe aj na Východe cítia otvárajúce sa príležitosti, napísala vtedy agentúra AFP.
Brusel sa snaží rozšíriť vplyv v regióne napriek ruskej a čínskej konkurencii. Summit sa konal v starobylom meste Samarkand, ktoré v minulosti ležalo na Hodvábnom chodníku po stáročia spájajúce západ a východ.
Mirzijojev sa v Uzbekistane dostal k moci po smrti autoritárskeho vládcu Islama Karimova v roku 2016. Postupne otvára krajinu svetu a podľa skorších informácií agentúr zmiernil drakonické opatrenia svojho predchodcu, ktoré z Uzbekistanu urobili jednu z najrepresívnejších krajín v regióne. Rovnako ako Karimov má však prakticky neobmedzenú moc a podľa aktivistov sú v krajine naďalej porušované ľudské práva.