Až štvrtina letov v severnej Európe je ovplyvnená rušením GPS signálu. Európski predstavitelia za týmto fenoménom vidia Rusko. Problém sa dotkol aj Slovenska – v noci z 23. na 24. augusta muselo lietadlo Ryanairu z Gdanska namiesto pristátia v Bratislave odletieť do Viedne.
Bratislavské letisko pre Denník N potvrdilo, že stroj bol odklonený pre poruchu GPS a absenciu iného typu priblíženia, keďže na jednej z dráh práve prebiehala rekonštrukcia zariadenia ILS.
Po doplnení paliva sa lietadlo bezpečne vrátilo do Bratislavy. Letové prevádzkové služby SR zároveň priznali, že nad letiskom vtedy dochádzalo k rušeniu GPS.
Bolo to Rusko?
Podľa riaditeľa leteckej spoločnosti AirExplore Martina Štulajtera sú podobné problémy časté najmä pri letoch v okolí Ukrajiny, Ruska či Blízkeho východu. Väčšinou však lietadlá dokážu pristáť aj pri strate GPS, keďže využívajú ďalšie navigačné systémy, uviedol pre Denník N.
Nezvyčajné preto bolo, že let z Gdanska musel byť presmerovaný do Viedne. Podobný prípad nastal už vlani pri lete z Rigy do Brna. Cestujúci opísali, že po krátkej prestávke vo Viedni ich Ryanair nakoniec dopravil do Bratislavy s vyše hodinovým meškaním.
Dôkazy, že za konkrétnym incidentom v Bratislave stálo Rusko, neexistujú. Pri iných prípadoch však EÚ a viaceré členské štáty ukazujú na Moskvu, ktorá má podľa Lotyšska rušičky v Kaliningrade, Pskovskej a Leningradskej oblasti. Rusko tvrdí, že ich využíva iba na obranu proti ukrajinským dronom.
Diskusia sa vystupňovala po auguste, keď údajne došlo k rušeniu signálu počas letu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej z Varšavy do Plovdivu. Bulharské úrady však neskôr uviedli, že nezistili dlhšie trvajúce problémy a piloti pristáli pomocou iného systému. Aj tu sa ukázali rozpory v pôvodných správach.
Únia hľadá riešenie
Podľa Európskej komisie sú hrozby a zastrašovanie pravidelnou súčasťou nepriateľských akcií Ruska a že incident posilní jej záväzok zvýšiť obranné schopnosti a podporu Ukrajiny.
Komisár pre obranu Andrius Kubilius uviedol, že EÚ nasadí ďalšie satelity na nízku obežnú dráhu Zeme s cieľom posilniť svoju schopnosť detekovať rušenie GPS.
Stovky prípadov rušenia hlásia krajiny ako Lotyšsko, Estónsko či Švédsko. Len Lotyši zaznamenali vlani 820 incidentov, oproti 26 v roku 2022. Estónsko tvrdí, že pri 85 percent letoch je GPS rušené, vo Švédsku počet prípadov vyskočil z 55 na 733.
EÚ a NATO hovoria o systematickej hybridnej vojne zo strany Ruska a Bieloruska. Generálny tajomník NATO Mark Rutte varoval, že ide o „hybridné útoky s potenciálne katastrofálnymi následkami“.
Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo už v júli vyzvala Moskvu, aby s rušením prestala, pričom zdôraznila, že ide o hrubé porušenie medzinárodného práva.