Predseda najsilnejšej opozičnej strany Michal Šimečka tvrdí, že ho vládny Smer chce dostať za mreže. Reaguje tak na nový návrh strany premiéra Roberta Fica v parlamente. Súhlasí s ním aj poslanec SaS Ondrej Dostál.
"Smer chce zavrieť do basy mňa, prezidenta Pellegriniho a tisícky ďalších ľudí - najmä Maďarov žijúcich na Slovensku," vyjadril sa Šimečka. Upozornil na pozmeňovací návrh, ktorý poslanci Smeru predložili k novele Trestného zákona, ktorá je v Národnej rade aktuálne prerokúvaná.
Šimečka doplnil, že "za účelovo prekrútenú zmienku o Benešových dekrétoch nám chcú dávať šesť mesiacov basy." Ide však podľa neho o protiústavný nezmysel, ktorým sa Smer snaží odpútať pozornosť od vlastných škandálov a padajúcich preferencií.
"Toto je už čisté Rusko alebo Severná Kórea. Diktátori sa sem budú chodiť učiť od nich," kritizuje predseda progresívcov.
Aj podľa Ondreja Dostála z SaS návrh smeruje proti Progresívnemu Slovensku. Pripomenul, že PS sa vyjadrilo, že dnes by na základe princípu kolektívnej viny obsiahnutého v niektorých z Benešových dekrétov nemali ľudia prichádzať o majetok.
"Čo je názor, s ktorým sa plne stotožňujem aj ja, a teda sa zrejme budem dopúšťať trestného činu, ak to v budúcnosti verejne poviem," dodal Dostál.
Popieranie povojnového usporiadania
Poslanci Národnej rady začali štvrtkové rokovanie novelou Trestného zákona, ktorá prešla v stredu do druhého čítania. Rokujú o nej v skrátenom legislatívnom konaní.
Rozprava v druhom čítaní je obmedzená na 12 hodín. Z rokovania výborov pribudli do návrhu novely viaceré pozmeňujúce návrhy.
Má sa nimi okrem iného zaviesť trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“.
Práve toto je bod, na ktorý Šimečka aj Dostál upozorňujú. Ten zavádza trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.
Marenie volebnej kampane
Novelu prerokoval vo štvrtok parlamentný ústavnoprávny výbor. Schválil pozmeňujúce návrhy. Po novom by ďalej malo byť marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania.
Musí ísť však o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“. V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023.
Cudzou mocou sa podľa návrhu rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“.
Odňatím slobody až na jeden rok by sa tiež po novom mohol potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.
Dôveryhodnosť kajúcnikov
Cez novelu by sa mal upraviť aj Trestný poriadok. V ďalšom pozmeňujúcom návrhu sa píše, že úprava inštitútu kajúcnika sa zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa v odôvodnení.
Navrhuje sa preto bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.