Vladimir Putin nie je ani zďaleka najdlhšie vládnucim prezidentom postsovietskych štátov. Do najvyššej politiky vstúpil až na konci deväťdesiatych rokov, keď sa za vlády prvého prezidenta Ruska Borisa Jeľcina stal šéfom Federálnej bezpečnostnej služby a potom predsedom vlády. Odtiaľ už viedla priama linka k prezidentskej funkcii, ktorú získal v roku 2000. V roku 2008 Putin dodržal platnú ústavu a už tretíkrát na funkciu prezidenta nekandidoval. Vtedy sa zdalo, že Rusko má šancu zostať „normálnym štátom“, ktorého hlavy sa striedajú pri moci a odchádzajú skôr, ako o tom rozhodne zdravie či smrť. A to napriek tomu, že nového prezidenta Dmitrija Medvedeva vybral za svojho nástupcu sám Putin. Ten prešiel do formálne podriadenej, ale mocnej pozície predsedu vlády. Lenže po štyroch rokoch, keď navyše Putin neváhal dávať najavo, že v skutočnosti je to on, kto o všetkom rozhoduje, sa vrátil v roku 2012 späť do prezidentského kresla. V posledných mesiacoch Putin ďalej posilňuje moc a nič nenasvedčuje tomu, že by v roku 2018 plánoval svoj post opustiť. Zároveň sa však o ňom nedá povedať, že by budoval nejakú rodinnú dynastiu. Špekuluje sa však, že Putin a jeho rodina majú obrovské majetky a že putinovský klan je najbohatší v celom Rusku.Reuters
StoryEditor

Prieskum: Čo si o Rusku a Putinovi myslia Slováci? (grafy)

29.05.2017, 19:00
Autor:
chochohašhaš
Na Západe je Rusko považované za vážnu hrozbu, Slováci však majú k tejto mocnosti častokrát iný postoj.

Je podľa Slovákov Rusko a jeho líder Vladimir Putin pre Európu hrozbou alebo spásou? Aj toto zisťoval rozsiahly prieskum agentúry Ipsos Slovakia pre International Republican Institute. Ide o súčasť projektu, ktorý v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) zisťoval náchylnosť na ruský vplyv.

Až 41 percent Slovákov, najviac zo všetkých krajín V4, si myslí, že Rusko na čele s Putinom je ochrancom kresťanstva a tradičných európskych hodnôt v oblastiach ako obrana rodiny či obrana proti islamskej a iným neeurópskym kultúram.

V nadväznosti na to si 37 percent ľudí na Slovensku myslí, že Rusko a Putin môžu byť spojencami proti Európskej únii, ktorá nás tlačí do toho, aby sme opustili naše hodnoty. 38 percent ľudí tvrdí, že by si priali Rusko ako spojenca, ale neverí Putinovi a 24 percent je toho názoru, že Rusko by nemalo mať vplyv na politiku Únie.

Zároveň si 22 percent Slovákov myslí, že Rusko je pre Európu trvalou vonkajšou hrozbou a treba mu čeliť silným bezpečnostným spojenectvom. Je to najmenej z krajín V4.

Prieskum agentúra Ipsos vykonala od 8. do 22. marca na vzorke 1024 ľudí.

01 - Modified: 2022-12-03 22:07:49 - Feat.: - Title: Ukrajina uvalila sankcie na duchovných, ktorí podporovali ruskú inváziu. Cirkev môže podporovať ruský vplyv 02 - Modified: 2022-12-03 19:53:41 - Feat.: - Title: Dohodnutý cenový strop na ruskú ropu nie je "seriózny", myslí si Zelenskyj. Páči sa mu poľský návrh 03 - Modified: 2022-12-03 18:31:49 - Feat.: - Title: Západ by mal uvažovať o bezpečnostných zárukách, ktoré žiadalo Rusko, povedal Macron 04 - Modified: 2022-12-03 15:31:35 - Feat.: - Title: Rusi v okupovanom Mariupole postavili novú základňu, ukazujú satelitné snímky 05 - Modified: 2022-12-03 13:17:19 - Feat.: - Title: Estónsko kúpi od USA šesť raketometov HIMARS za viac ako 200 miliónov dolárov
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
04. december 2022 02:05