Od začiatku júla nesú sudcovia plnú zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo prieťahmi v súdnom konaní. Vyplýva to z nového zákona o zodpovednosti za škodu štátnych orgánov, ktorým sa zrušila platnosť zákona prijatého ešte v roku 1969. Zmena nastala v tom, že ak sa v disciplinárnom konaní dokáže, že sudca zo subjektívnych príčin zavinil napríklad prieťah v konaní, štát bude o neho vymáhať regresnú náhradu za škodu v plnej výške. Starý zákon zohľadňoval výšku náhrady škody vyplatenej občanovi, ale aj plat sudcu. Ako pre HN povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides, štát v roku 2002 vyplatil občanom takmer 5 mil. Sk na náhrady škôd Ústavného súdu SR a v roku 2003 dokonca 11 mil. Sk, ale regresnú náhradu od sudcov si na základe starého zákona v plnej výške nežiadal. Podľa Fidesa bola táto úprava potrebná už vzhľadom na zmenu režimu a v súčasnosti sa muselo prihliadať aj na príslušné európske normy.
Sudcovia sú nespokojní
Názory sudcov na túto zmenu sa rôznia. Prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák pre HN potvrdil, že nová úprava prinesie sudcom strach pri rozhodovaní o vysokých sumách, keďže im v prípade nesprávneho rozsudku hrozí aj strata celého majetku. Považuje to za nesprávne voči sudcom, ktorí konajú v mene Slovenskej republiky.
Množstvo sťažností putuje na európsky súd
Zástupca SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Peter Kresák je presvedčený, že nový zákon je z hľadiska európskych štandardov dobrým krokom. Podľa neho sa tak eliminujú neuvážené rozhodnutia štátnych orgánov a zároveň verí, že to prinesie aj zníženie počtu sťažností podávaných slovenskými občanmi na súd v Štrasburgu. Počet sťažností občanov proti nezákonnému rozhodnutiu slovenských súdov, proti prieťahom, ale aj výkonu ostatných orgánov štátnej správy na ESĽP, totiž stále narastá. V roku 2003 ich bolo prijatých až 518, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 100 viac. O viac ako polovici z nich súd rokoval a porušenie niektorých článkov Európskeho dohovoru zo strany SR uznal až v 17 prípadoch, v roku 2002 len v štyroch. Prevažnú väčšinu tvoria sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní. Slovenská sudkyňa na ESĽS Viera Strážnická sa domnieva, že nadmernému počtu sťažností by sa dalo predísť aj dôkladným preštudovaním si predchádzajúcich rozsudkov.