Prezident Andrej Kiska vystúpil v parlamente pred predsedom vlády Robertom Ficom, poslancami a niektorými ministrami s približne 35-minútovým prejavom. Vyzdvihol v ňom úspechy, ktoré Slovensko dosiahlo - dobré ekonomické ukazovatele a najmä klesajúcu nezamestnanosť, no oveľa viac sa venoval problémom, ktoré našu krajinu trápia.
Chýbali riešenia, tvrdí Baránek
Z Kiskovho prejavu má politický analytik Ján Baránek „zmiešané pocity“. Videl v ňom viaceré pozitíva. Napríklad to, že sa prezident venoval „na veľkej ploche korupcii“. Aj fakt, že objektívne vyzdvihol ekonomické úspechy a dal ich do kontrastu so „zabudnutými“ časťami obyvateľstva. Zároveň vníma v dobrom svetle, že prezident hovoril o vymožiteľnosti práva, ktoré považuje za „katastrofálne“.
Pochvaly od prezidenta sa za snahu dočkali aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Baránek to vníma účelovo a domnieva sa, že to môže predznamenávať „nejaký budúci politický subjekt“.
Baránek prezidentovi vyčíta, že jeho prejav bol skôr výpočet problémov, v ktorom chýbali riešenia. „Nepovedal napríklad, ako riešiť korupciu. Povedal, ako ju neriešiť,“ vyhlásil pre HN. Myslí si, že mohol spomenúť aj potrebu zmeny zlého volebného zákona.
„Zarazila ma nepriama kritika amerického prezidenta Donalda Trumpa a Spojených štátov,“ povedal Baránek. K tej malo podľa neho dôjsť v časti, v ktorej Kiska hovoril o škodlivých dezinformáciách, ktoré sa šíria aj vo vyspelých demokraciách.
Negatívne vnímal pasáž o Rómoch. „Ako keby chybu videl len v majorite,“ vyčítal prezidentovi Baránek s tým, že „obraz, ktorý prezident dal o rómskej problematike, bol účelový, bez znalosti problematiky.“ „A opäť neponúkol riešenie,“ dodal.
„Veľmi silne použil termín fašizmus“
„Vo veľkej miere to bolo pokračovanie prejavu z minulého roka,“ povedal pre HN politológ Tomáš Koziak. Vnímal to vo vyjadreniach o extrémizme, o ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi aj o vylúčených komunitách.
Koziak postrehol v prejave viaceré silné momenty. Jedným z nich bola prezidentova kritika Kaliňáka. „Už sa ani nesnažil to povedať diplomaticky,“ tvrdí. Ďalším bolo prezidentovo vyhlásenie na adresu extrémistov Mariana Kotlebu z ĽSNS. „Veľmi silne použil termín fašizmus, pritom ani súd to ešte nevyhodnotil,“ skonštatoval politológ.
Taktiež za silný moment považuje Koziak Kiskovo upozornenie, že „ťarcha boja s extrémistami je najmä na politikoch“. Podobne to politológ vníma aj pri niektorých zahraničnopolitických vyjadreniach, v ktorých Kiska „použil slovník, asi zámerne, z prekáračky Fica so Sulíkom o jadre Európskej únie.“ Koziak v slovách prezidenta o politikovi hroziacemu päsťou Bruselu postrehol možnú kritiku šéfa SaS Richarda Sulíka.
Negatíva Koziak vidí v tom, že sa Kiska menej venoval zdravotníctvu a školstvu. Tvrdí však, že to mohlo byť spôsobené obmedzeným časovým limitom. V tom tiež vidí fakt, že hlava štátu neponúkla v prejave riešenia, čo kritizoval Baránek.
„Ak by prichádzal s riešeniami, nestihol by pomenovať problémy,“ tvrdí Koziak. „Neviem, či je prezident práve tým, kto má navrhovať riešenia. Skôr nie ako áno,“ dodal. Uznáva však, že Kiska v prejave išiel viac do šírky ako do hĺbky.