Vzhľadom k ich minulosti dokážem pochopiť, že sú z rozhodnutia Ústavného súdu nešťastní. Na adresu dvojice sudcov Ústavného súdu, ktorí nesúhlasili s potvrdením zrušenia Mečiarových amnestií Ústavným súdom, to vyhlásil advokát Peter Kubina. Ten v tomto konaní zastupoval pred Ústavným súdom parlament.

​Ústavní sudcovia Milan Ľalík a Peter Brňák vo svojich odlišných stanoviskách označili potvrdenie zrušenia Mečiarových amnestií Ústavným súdom za kardinálnu chybu a parlamentom novelizovaný článok Ústavy 154f odsek 2 dokonca nádorom.

"Spestrenie večernej debaty právnikov pri pive"

"Akékoľvek emotívne ladené hanlivé výroky presahujúce rámec vecnosti (ako je napríklad označenie aktu ústavodarnej moci za nádor) by možno mohli byť spestrením večernej debaty právnikov pri pive, ale do úradnej súdnej písomnosti sa príliš nehodia," tvrdí pre HNonline Kubina.

Pozrite si aj video, ktoré vysvetľuje, o čo ide v kauze Mečiarových amnestií:

​Dodáva však, že "vzhľadom na osobnú minulosť a väzby autorov tohto odlišného stanoviska dokážem ľudsky pochopiť, že sú z rozhodnutia väčšiny pléna Ústavného súdu nešťastní a možno aj frustrovaní."

​To však podľa neho ešte nie je dôvod opúšťať pri formulovaní úradnej súdnej písomnosti mantinely vecnosti a profesionality.

Brňák bol poslancom HZDS

Po tom, čo si poslanci zmenou Ústavy na to otvorili dvere, zrušili 5. apríla takmer po 20 rokoch 129 hlasmi kontroverzné Mečiarove amnestie. Na rade bol ešte Ústavný súd, ktorý mal ich rozhodnutie potvrdiť. Tak sa stalo 31. mája. Za hlasovalo osem z desiatich ústavných sudcov.

Brňák bol v roku 1992 zvolený do parlamentných lavíc za SNS a v rokoch 1994 až 2002 bol poslancom za HZDS. Ľalík bol v minulosti riaditeľom sekcie civilného práva ministerstva spravodlivosti, keď ho viedol Štefan Harabin ako nominant HZDS. V čase, keď bol Harabin predsedom Najvyššieho súdu, bol Ľalík označovaný za jeho blízkeho spolupracovníka.