Doping nie je len negatívny fenomén súčasnosti, ale aj v minulosti boli "in" zakázané látky. Doping pre československých športovcov za socializmu organizoval priamo štát. Český denník Mladá fronta Dnes získal dokumenty, podľa ktorých doping schválil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa a podporila ho vtedajšia vláda.
Systém, zásobujúci športovcov zakázanými anabolickými steroidmi, zahŕňal lekárov, trénerov aj športových funkcionárov. Niektoré objednávky prechádzali koncom sedemdesiatych rokov sekretariátom predsedu československého telovýchovného výboru Antonína Himla. Osemdesiate roky boli pritom pre československých atlétov veľmi úspešné. V tom čase pretekali hviezdy ako Jarmila Kratochvílová, Helena Fibingerová alebo Imrich Bugár. Športovcom, ktorí doping odmietli, hrozilo okamžité vyhodenie z reprezentácie. Niektorí však natoľko dychtili po úspechu, že im štátom určené dávky dopingu nestačili a žiadali viac.
Na to, aby sa doping neprezradil, dohliadali vybraní experti. Málokedy pustili do zahraničia športovca, ktorý mal doping ešte v moči.
Doping ordinovali prísne vybraní lekári. Len málokedy sa stalo, že sa nepodarilo urobiť prestávku v dopingu včas ako pozitívny športovec vycestoval na súťaž. To bol prípad, ktorý rozhorčil Miloša Dajbycha, predsedu komisie vrcholovej atletiky. Vo finále Európskeho pohára 1985 v Moskve zistili doping u Zdenky Šilhavej, svetovej rekordérky v disku, a vynikajúceho guliara Remigia Machuru. Oboch diskvalifikovali.
Vyšetrovacia komisia praktiky štátneho dopingu pochválila prostredníctvom listu pre Antonína Himla: "Výsledkom systému, teda podporných prostriedkov, sú úspechy československých atletických reprezentantov a skutočnosť, že žiadna dopingová kontrola v zahraničí dosiaľ nebola pozitívna," cituje z listu Mf Dnes.