Sláva inšpirovaná láskou k športu a vykúpená litrami potu a neraz aj sĺz si môže najmä vo vytrvalostných odvetviach vypýtať aj tú najkrutejšiu daň. To nie je už iba konštatovanie, ale aj teória podložená výsledkami štúdie belgických vedcov. V nedeľu zverejnené údaje poukazujú na skutočnosť, že dlhodobá a intenzívna fyzická záťaž, akú podstupujú špičkoví športovci, môže viesť k oslabeniu srdca, v ojedinelých prípadoch aj k absolútnemu kolapsu spôsobenému nepravidelným srdcovým rytmom. Hrozbe takzvanej ventrikulárnej arytmie sú vystavení napríklad cyklisti súťažiaci na najnáročnejších etapových pretekoch na svete - Tour de France. Jedinou nevyriešenou otázkou zostáva, akú úlohu pri tom zohrávajú genetické predispozície. Štúdia je podložená porovnávacím výskumom srdcovej činnosti, ktorému sa podrobili 22 športovci s príznakmi srdcových porúch, 15 zdravých športovcov a 10-členná kontrolná skupina "nešportovcov". Všetci dobrovoľníci boli vo veku od 18 do 55 rokov, najväčšie zastúpenie mali cyklisti, nasledovali bežci, po jednom reprezentantovi mali kajakári a futbalisti. Vedci prišli na to, že až v 82 percentách výskytu ventrikulárnej arytmie dochádza k nepravidelnej činnosti pravej srdcovej komory. "Tolerancia vysokého stupňa záťaže srdca má svoju hranicu," konštatuje profesor Hein Heidbuchel, kardiológ univerzitnej nemocnice v belgickom Leuvene. Vysoko namáhavý výkon špičkových športovcov podľa neho poškodzuje najmä pravú komoru srdca, čo sa prejavuje prerušovaním normálnej srdcovej aktivity. Varovnými signálmi organizmu sú najmä náhle a krátke problémy dýchania či upadnutie do bezvedomia. "Nie je to síce nič nezvyčajné, ale ak sa ukáže, že trpíte pravým ventrikulárnym poškodením, výsledkom môže byť koniec vašej súťažnej kariéry," dodal autor štúdie zverejnenej v European Heart Journal.