Slovenskí hokejisti skončili na olympiáde rovnako ako pred štyrmi rokmi v Soči na 11. mieste. Tímu pod vedením trénera Craiga Ramsayho sa nepodarilo postúpiť do štvrťfinále, keď v zápase o postup prehrali s favorizovanými USA vysoko 1:5. Faktom je, že od olympijského výberu generálneho manažéra Miroslava Šatana, v ktorom bolo štrnásť hráčov z českej a desať zo slovenskej ligy, sa zázraky nečakali. HN sa pozreli v piatich bodoch na hlavné dôvody, prečo sa Slovensko opäť neprebojovalo pod piatimi kruhmi medzi osem najlepších tímov sveta.

1. Rana od Slovinska
Slováci priaznivcov navnadili senzačným víťazstvom v úvode turnaja proti Rusku 3:2. Nečakane sa z pozície outsidera dostali do úlohy jedného z favoritov na víťazstvo skupiny. Túto výhodu nevyužili po prehre 2:3 na samostatné nájazdy so Slovinskom. Z potenciálneho víťaza sa tak razom stal až posledný tím skupiny B, čo reprezentáciu odsúdilo na barážový duel proti silnému tímu USA. Tvrdá rana od Slovinska „zamávala“ slovenským výberom, čo sa mohlo prejaviť aj pri spomínanej prehre 1:5 s USA. V základnej skupine sa však potvrdili Šatanove slová, že na olympiáde budeme hrať s každým súperom vyrovnané zápasy.

2. Mizerný útok
Už pred olympiádou bolo jasné, že najväčšou slabinou slovenskej reprezentácie v Pjongčangu bude útok. A to sa naplno potvrdilo. Ani jeden z útočníkov nedokázal počas celého turnaja streliť viac ako jeden gól. A dokonca sa nedokázali často prepracovať k vytvoreniu si šancí. Viac viditeľnejší v útočnej fáze boli, paradoxne, obrancovia, aktivitou ostatných predstihol Marek Ďaloga. Za všetko hovorí produktivita Slovákov na olympijskom turnaji. Najviac, a to štyri body, zaznamenali obrancovia Peter Čerešňák a Dominik Graňák.

3. Slabá disciplína
Zmenil sa prezident zväzu, generálny manažér, tréner a výrazne sa obmenil aj káder národného tímu. Čo sa však na turnaji nezmenilo, bola nedisciplinovanosť slovenských hokejistov a ich časté vylučovanie na trestnú lavicu. V hre v početnej výhode dostali až šesť gólov (po dva vo všetkých zápasoch okrem súboja s Ruskom). Celkovo im bolo udelených až 18 dvojminútových trestov, čo je po Nórsku druhý najvyšší počet. Úspešnosť hry v početnej nevýhode bola necelých 67 percent. Na porovnanie, taká Kórea bola v tejto činnosti o 13 percent úspešnejšia.

4. Chýbajúci lídri
Šatan na tribúne, Lašák s Országhom na lavičke. Mať niekdajších lídrov reprezentácie v realizačnom tíme nestačilo – na ľade totiž neboli. V zostave chýbal hráč, ktorý by svojím výkonom ostatných strhol – presne tak, ako to dokázal v kariére Šatan, alebo prirodzený líder kabíny, akými v minulosti bol nebohý Pavol Demitra či Zdeno Chára. Najskúsenejší hokejisti z tímu Tomáš Surový či Ladislav Nagy na túto úlohu nestačili.

5. Málo skúseností
Ako sme nedokázali zvíťaziť nad Slovinskom? Túto otázku si po sobotňajšom zápase kládlo veľa fanúšikov. Pripomíname, že Slovinsko nás zdolalo aj na hrách v Soči pred štyrmi rokmi. Jednoznačný rozdiel medzi oboma mužstvami bol v skúsenostiach. Kým Slovinci mali v zostave až 17 hokejistov, ktorí hrali na poslednej olympiáde, naša reprezentácia mala len šesticu so skúsenosťami spod piatich kruhov. A z nej boli len traja útočníci – Tomáš Surový, Tomáš Marcinko a Peter Ölvecký.