Len on sa stal trikrát za sebou majstrom sveta v hromadných pretekoch na ceste. Len on dokáže toľko baviť fanúšikov svojimi kúskami na bicykli, netradičnými oslavami alebo vtipnými historkami.

Peter Sagan je rockovou hviezdou cyklistiky. Takou, že mať ho len pre seba, hoci iba na desať minút, je v súčasnej dobe skoro zázrak. MF DNES a iDNES.cz sa to podarilo.

​​Len na pár hodín dorazil v pondelok do Prahy, aby predstavil pamätnú zlatú medailu za takmer 20-tisíc eur na počesť svojich troch triumfov na majstrovstvách sveta. V utorok ráno už cyklistická superstar Peter Sagan sedel v lietadle smer Monako. Odtiaľ sa zase vydá do Kalifornie, potom na Tour de France a na majstrovstvá sveta do Yorkshire.

"Nikde nevydržím dlho. Ale na Prahu mám veľa krásnych spomienok, pretože sme sem jazdili s mamkou a krstnou mamou na dovolenku. Keď som začal jazdiť na bicykli, išiel som neďaleko aj zopár pretekov," spomínal ešte počas oficiálnej časti tlačovej konferencie.

O ďalšie dve hodiny neskôr si v salóniku luxusného hotela Le Palais podávame ruky a sadáme si k stolu.

Na sebe má biele tričko, okolo krku mohutnú zlatú reťaz. V pozadí všetko pozoruje osobný strážca Gabriele Uboldi.

​Muž, ktorý s Petrom Sagan trávi takmer 365 dní v roku. Muž, ktorého si Slovák nesmierne váži. A tiež muž, ktorý po desiatich minútach zavelí: "Posledná otázka, prosím."

Peter, keď na stole vidím vašu medailu, musím sa opýtať. Ste zberateľ?

Ako malý som zbieral pokémonov, ale nechcelo sa mi za nich platiť. Všetkých som si ofotil od spolužiakov. Mal som ich síce len čiernobielych, ale na rozdiel od ostatných som mal kompletnú zbierku.

Ešte ju máte?

Už asi nie, neviem, kde skončila.

Čo zbierate teraz?

Len to, čo mi ľudia dajú.

Toho musí byť veľa. Čoho máte najviac?

Dresov. Snažím sa to všetko uchovávať, uskladňovať a niekedy to možno budem vystavovať.

Aký najcennejší kúsok v zbierke máte?

Asi svoj dres z majstrovstiev sveta. Ale mám aj dresy hokejistov, kombinézu Fernanda Alonsa, potom od jedného pretekára, ktorý jazdí rallye. Musel by som sa pozrieť, čo všetko už som dostal.

Za triumfy ste toho tento rok určite nedostali toľko ako v minulých rokoch. Vyhrali ste zatiaľ iba jednu etapu v januári v Austrálii, inak nič. Stále sa riadite heslom, že dôležitejšia ako triumfy je show? Máte rád cyklistiku i bez výhier?

Samozrejme. Viete, výsledky vám nepovedia všetko. Po jarnej chorobe som bol dosť oslabený, a keď som sa vyliečil, hneď som sa vrátil do pretekov, čo mi neprospelo. Ale taká je cyklistika, nikto na vás nepočká. Stratil som pár týždňov prípravy a skončilo to tak, ako to skončilo. Na druhú stranu, aj tak som na Miláno-San Remo, Okolo Flámska a Paríž-Roubaix bojoval o víťazstvo alebo bol minimálne vpredu. Preto to hodnotím pozitívne.

Veľa fanúšikov však bolo sklamaných.

Vážne? Ja vnímam skôr tú pozitívnu energiu. Keď niekto kritizuje, už to nie je fanúšik. (zasmeje sa)

Nakoľko vás na bicykli ešte limituje pád z minuloročnej Tour?

(Chvíľu uvažuje) Dlho mi trvalo, než som sa z toho pádu dostal. Bedro i sedací sval som mal naozaj veľmi narazené, bolelo to snáď pol roka. Ale teraz už je to podľa mňa v pohode.

Bol to najvážnejší pád vašej už desaťročnej profesionálnej kariéry. Celkom to utieklo.

Hm, desiata sezóna ... Vážne to utieklo, ani neviem ako. Už začínam byť starý. Prichádzajú mladí pretekári a ja si medzi nimi začínam pripadať ako veterán.

Vážne?
No, keď to vezmete tak, že na bicykli pretekám od deviatich, tak je to dvadsať rokov. A to už je dosť.

Myslíte už viac na to, čo budete robiť po kariére?

Nie, ešte nie. Čo by som robil?

To mi povedzte vy.

Myslím si, že to mám v cyklistike stále ešte dobre nakopnuté, a bola by škoda sa už teraz pomaly pripravovať a začať venovať niečomu inému. Cyklistika je tak náročná časovo i fyzicky, že prevádzkovať pri tom iné veci je skoro nemožné. To rozhodnutie nechám až na dobu, kedy naozaj skončím.

Vyzeráte, že motiváciu nestrácate. Nezmenila sa od tej doby, čo ste boli teenagerom v Liquigase?

Motivácia je rovnaká, zmenili sa iné veci. Kedysi som bol možno dravší, mal som obrovské očakávania a myslel si, že je to všetko hrozne jednoduché. Teraz už viem, do čoho idem, mám väčšie skúsenosti a viem, že niekedy je lepšie to urobiť tak a inokedy inak. Snažím sa viac premýšľať nad tým, ako zájsť čo najlepšie, a pritom sa toľko neunaviť.

Je z Petra Sagana väčší taktik?

Určite, musel som sa zmeniť. Prežil som v cyklistike niekoľko fáz. Najprv som bol nováčik, o ktorom nikto nevedel a ktorý začal vyhrávať. Potom som začal byť favoritom a všetci sa po mne začali otáčať. No a teraz som trojnásobný majster sveta a nikdy ma už nikto nespustí z očí. Kedykoľvek sa o niečo pokúsim, všetci to vidia. Všetci čakajú, čo urobím.

Čo občas v pretekoch musí rozčuľovať.

Možno. Ale takto to je. To je údel trojnásobného majstra sveta.

Tým súčasným je už tridsaťdeväťročný Alejandro Valverde. Viete si predstaviť, že o desať rokov ešte jazdíte na bicykli?

To dúfam, že nie. Ja ho obdivujem, že v tak vysokom veku jazdí stále dobre, ale mne už sa o desať rokov asi nebude chcieť.

Zmluvu máte ešte na dva roky. Ešte jednu potom podpíšete?

Neviem, čo mi život nadelí, nechám sa prekvapiť. Mám ešte dosť času si to premyslieť.

A dosť času toho ešte veľa vyhrať.

Vlani som na Tour dorovnal rekord Erika Zabela v počte šiestich zelených dresov v bodovacej súťaži. Chcel by som sa pokúsiť o ďalší, to je pre mňa veľká motivácia.

Veľa fanúšikov, ale aj odborníkov, tvrdilo, že keby ste chceli, mohli by ste na Tour bojovať aj o žltý dres.

To už som počul toľkokrát. Pre mňa je to však silná káva. Moje charakteristiky sú úplne iné ako tie u vrchárov. Radšej zostanem pri tom, že budem získavať etapy a zelený dres, na ten žltý nemyslím.

Čo majstrovstvá sveta v Yorkshire? Predpokladám, že trať pretekov si dopredu znovu prejsť nepôjdete.

Nepôjdem, nikdy som to nerobil, tak pri tom asi zostanem. Sezóna je dlhá a nemáme čas skoro na nič. Skôr si to nechám ako prekvapenie.

Keď sme pri prekvapeniach. Dokáže vás na bicykli ešte niečo prekvapiť? Alebo je to už veľký stereotyp?

Všetko je stereotyp. Vy sa tiež stále niekoho na niečo pýtate. Každá práca, ktorú človek robí nejakú dobu, je určitým spôsobom stereotypná. U mňa je stereotyp v tom, že musím ísť na tréning, ktorý je často podobný. Na druhú stranu neustále cestujem, každé preteky sú iné a ja sa snažím urobiť si to zábavnejšie. Aby som zo stereotypu unikal.

Viem si predstaviť, že Mathieu van der Poel, ktorý ďalej kombinuje cestnú cyklistiku s horskými bicyklami a cyklokros, to nezažíva vôbec. Neurobili by ste to rovnako, keby ste mali znova devätnásť?

Ja som tiež disciplíny dlho kombinoval, ale potom sa to už nedalo stíhať. Od tímu bolo dané, že sa budem venovať len ceste. Keby Van der Poela vzali do väčšieho tímu, neviem, či by ho nechali jazdiť všetko. Teraz tú možnosť má, pretože je v malom tíme.

Mimochodom, ako často sa z Monaka ešte vydáte domov na Slovensko?

Maximálne na štyri dni do roka. Keď sú majstrovstvá republiky na Slovensku, prídem. A väčšinou ešte tak na Vianoce na dva dni. Teraz som využil to, že som išiel do Prahy, tak som to spojil s návštevou domoviny, videl som rodinu. Sú to pre mňa vzácne okamihy. V sezóne toho času veľa nie je, to skôr oni za mnou niekedy prídu na preteky.

Na tých sa čas od času objaví aj váš ročný syn Marlon. Nezmenil vás? Nebojíte sa na bicykli viac?

Nemyslím si. Keby áno, už by som nepretekal. Skôr sa bojím o neho, keď ho vidím.

Bude z neho cyklista?

Asi je ľahšia cesta, ako si zarobiť groše. (Usmeje sa)

Takže bude mať na výber z viacerých športov?

To pre mňa bude dôležité - aby poznal viac športov, a nie iba jeden. Keď bude starší, sám si vyberie, čo ho bude viac baviť a v čom bude mať potenciál. Ale možno bude na športy antitalent, to všetko uvidíme.