Prvé olympijské hry v histórii sa konali ešte v starovekom grécku, konkrétne v Olympii 776 rokov pred naším letopočtom. Za ich zakladateľa sa považuje Héraklés, syn boha Dia. Jeho nasledovníkom bol po viac ako dvoch tisícročiach francúzsky pedagóg a historik Pierre de Coubertin. Plány na oživenie olympijských hier vzrástli vďaka medzinárodnému záujmu a výrazne ho podporili archeologické nálezy v Olympii koncom devätnásteho storočia. Na kongrese v roku 1984 navrhol zaviesť hry, ktorých prvým dejiskom sa stali grécke Atény. Zároveň sa stal generálnym tajomníkom novozaloženého Medzinárodného olympijského výboru. Vtedajšia Grécka vláda však odmietla finančne podporiť organizáciu hier a usporiadateľský výbor na čele s korunným princom Konštantínom získaval potrebné peniaze predajom suvenírov, známok a pamätných medailí. Na rekonštrukciu olympijského štadióna prispel miliónom drachiem (približne 20 miliónmi korún) známy grécky architekt Georgios Averoff.
Na prvej novodobej olympiáde sa zúčastnilo 295 športovcov z trinástich krajín. Väčšina z nich cestovala do dejiska hier na vlastné náklady a niekoľko súťažiacich bolo dokonca z radov turistov, ktorí v tom čase dovolenkovali v Aténach. Prvým víťazom po 1 527 rokoch od poslednej antickej olympiády sa stal Američan James Connoly v atletickom trojskoku. Za svoj triumf získal olivový veniec, striebornú medailu a diplom.