Pred 100 rokmi vznikla Medzinárodná hokejová federácia. HN vám pri tejto príležitosti prinášajú päťdielny seriál o histórii tohto športu. V tretej časti sa dočítate o najúspešnejších dynastiách vo svetovom hokeji.
Čo sa skrývalo za neuveriteľnými úspechmi tejto v začiatkoch hokeja nie príliš známej krajiny? "Boli to tréningové metódy pána Anatolija Tarasova. Bol prísny a zásadový tréner a hlavný strojca úspechov sovietskeho hokeja," povedal exkluzívne pre HN Vladislav Treťjak, držiteľ najväčšieho počtu titulov majstra sveta v histórii.
Recept na úspech tajili
Suverenitu Sovietov na svetových šampionátov dokázali počas 30 rokov naštrbiť tri krajiny. Československo (4 tituly majstrov sveta), Švédsko (3) a Kanada (1). "Trénovali úplne odlišne ako zvyšok sveta. Svoje metódy úspešne tajili, a to bol hlavný dôvod ich úspechu," povedal pre HN Jozef Golonka, jeden z najlepších kanonierov československej hokejovej histórie. "Zborná" mala pre tréningové potreby vytvorený komplex v Lužnikách, kde sa uskutočňovali povestné "bázy" - tréningové kempy. "Bol to dril, nenapodobiteľný najmä vo fyzickej príprave. Denne sa trénovalo šesť až osem hodín," tvrdí pre HN Ján Starší, tréner československých majstrov sveta z rokov 1976 a 1977. Ako vtedy vyzeral tréningový deň Sovietov? "Ráno 10-kilometrový beh, rozcvička, posilňovňa a po nej nasledoval dvojhodinový tréning na ľade. Ten sa zopakoval aj po obednom odpočinku a deň sa zakončil päťkilometrovým behom," tvrdí Starší. Ten túto tvrdú prípravu začal aplikovať aj u československých hokejistov. "To bola pre nás výborná škola. Aj my sme v tréningoch pritvrdili, lebo sme vedeli, že bez nej nemáme proti nim šancu," konštatuje Starší.
Politika sa hokeju nevyhla
Československo. Jeden z mála súperov, ktorý robil hráčom Sovietskeho zväzu problémy. Pre vtedajšiu politickú situáciu boli súboje týchto dvoch "spriatelených" národov často viac než iba hokejové stretnutia. "Boli to ťažké časy. Politika zanechala stopy na našich stretnutiach. My, hráči, sme to nevnímali. Len čo sme nastúpili na ľad, išlo iba o hokej," tvrdí Treťjak. Viac tieto duely prežívali naši hráči. Najmä v roku 1969, rok po okupácii Československa armádou Sovietskeho zväzu. "Dohodli sme sa, že na protest nepodáme Rusom ruku, niekoľko hráčov si dokonca prelepilo páskou červenú hviezdu na drese," spomína Jozef Golonka. Československo napokon aj jeho zásluhou na šampionáte v roku 1969 dokázalo "zbornú" pokoriť. Celý národ sa vtedy tešil z porážky "spriateleného" spojenca. Správanie hráčov však nenechal vtedajší režim bez povšimnutia. "Malo to veľké následky. Ja aj Vlado Dzurilla sme boli po šampionáte na výsluchu na známej ,februárke#145#," tvrdí Golonka. Politická moc si odvtedy dávala na hokejistov väčší pozor, stretnutia medzi ČSSR a ZSSR totiž často vyvolávali nechcené emócie. "Normalizačný politici vtedajšieho komunistického režimu odvtedy dlhodobo perzekvovali viacerých hráčov," konštatuje Golonka. Aj preto si nikdy nezahral v NHL tak, ako väčšina vtedy najlepších slovenských hokejistov. Jedinou šancou bola emigrácia, akú predviedli napríklad traja bratia Šťastní. "Bol to jediný spôsob. Ja som však mal obavy o svoju rodinu. Pre mňa odchod na Západ neprichádzal do úvahy," dodal Golonka.
Historická séria zmenila svet
Osem stretnutí medzi Kanadou a Sovietskym zväzom v roku 1972. To bola séria označovaná ako Summit Series. "Bola to prvá konfrontácia profesionálov z Kanady a vtedy najlepšieho mužstva sveta, sovietskej zbornej," hovorí Starší. V nezabudnuteľných hokejových súbojoch vtedy rozhodol o víťazovi až posledný - ôsmy duel, keďže každý z tímov vyhral tri stretnutia a jeden sa skončil remízou. V jednom z najdramatickejších zápasov hokejovej histórie vtedy zvíťazila Kanada v moskovských Lužnikách 6:5 a triumfovala v celej sérii. "Napriek prehre to boli najvzrušujúcejšie zápasy, ktoré som kedy odchytal. Zmenili hokejový svet. Podľa mňa by dnes nehralo toľko Európanov v zámorskej NHL, ak by k týmto stretnutiam neprišlo," myslí si Treťjak, ktorý nechýbal v bráne Sovietskeho zväzu v žiadnom z ôsmich duelov série. Pravdou je, že v zámorské tímy začali dávať po roku 1972 čoraz viac šancí v kluboch európskym hokejistom. Tí neskôr zmenili celú tvár NHL. "Ja som bol vtedy mladý tréner a mal som možnosť sledovať tieto zápasy na vlastné oči. Snažil som sa zapracovať prvky kanadského hokeja do toho nášho," dodal Starší.
Rekordéri v počte titulov z MS
1. Vladislav Treťjak 10
Alexander Ragulin 10
3. Alexander Maltsev 9
Vladimir Petrov 9
Vitalij Davydov 9
Viačeslav Staršinov 9